Mala to byť jedna z najprogresívnejších nemeckých vlád za celú jednu generáciu. Stačil však jeden rok a veľkolepé ambície zatienila ruská vojna na Ukrajine, ktorá Nemecko uvrhla do energetickej krízy, spôsobila rozvrat verejných financií a radikálne preorala politickú agendu Berlína, píšu Financial Times.
Olaf Scholz sa ako kancelár postavil vlani v decembri do čela bezprecedentnej trojkoalície spájajúcej jeho Sociálnodemokratickú stranu Nemecka (SDP), Zelených a Slobodnú demokratickú stranu (FdP), ktorá po 16 rokoch vlády Angely Merkelovej sľubovala „nový štart“.
Za všetko môže invázia
Ruská invázia na Ukrajinu však ambíciám nemeckého koaličného trojlístka urobila škrt cez rozpočet. „Sľubovali nové prebudenie, ale veľa z neho nezostalo,“ povedala profesorka komunikácie a politológie z berlínskej Hertie School Andrea Römmeleová. „A namiesto toho (vláda) uviazla v akomsi permanentnom núdzovom režime.
Kancelár Scholz sľuboval „najväčšiu priemyselnú modernizáciu Nemecka za viac ako sto rokov“. Zaviazal sa, že ekonomika krajiny bude zelená a Nemecko sa stane „priekopníkom v ochrane klímy“, zriekne sa čierneho uhlia rýchlejšie, ako bolo plánované a mohutne zvýši produkciu solárnej a veternej energie. Navyše do roku 2030 malo po nemeckých cestách jazdiť 15 miliónov vozidiel na elektrický pohon. Vláda mala takisto v pláne postaviť každý rok 400-tisíc bytov, liberalizovať imigračné zákony a legalizovať marihuanu.
Investovali miliardy
Namiesto toho sa všetka energia nemeckej vlády musela musí sústrediť na to, aby bolo čím svietiť a kúriť. Keď sa Rusko v lete rozhodlo, že priškrtí dodávky plynu do Európy, Scholzovou prioritou sa stalo zabezpečenie dodávok tejto komodity z alternatívnych zdrojov, aby sa krajina vyhla perspektíve blackoutov a nutnosti zaviesť prídelový systém na energie, čo sa kancelárovi do značnej miery podarilo. „Nemecko je chránené pred zimou, ako aj krízami,“ vyhlásil v novembri v nemeckom parlamente Scholz.
Berlín investoval miliardy eur do posilnenia energetickej bezpečnosti krajiny, keď v rekordnom čase vybudoval terminál na skvapalnený zemný plyn (LNG) a postaral sa o to, aby boli zásobníky plynu plné až po okraj. Nemecký kancelár takisto presadil schválenie balíka pomoci v hodnote 300 miliárd eur, aby zmiernil nepriaznivý vplyv zvýšených cien energií na podniky a domácnosti, pričom vláda prijala aj ďalšie protikrízové opatrenia.
Opozícia sa sťažuje
„Vláde sa podarilo zabezpečiť sociálny zmier, pričom si dala záležať na tom, aby sa balíky pomoci dostali všetkým sociálnym skupinám a nikto sa necítil oklamaný,“ povedal Uwe Jun z Trierskej univerzity. „To znamená, že Nemecko zostalo ušetrené veľkých štrajkov a sociálnych búrok, ktorých svedkami sme v iných krajinách, ako sú Spojené štáty a Británia,“ dodal Jun.
Nič však nie je zadarmo, ani sociálny zmier. Mohutné finančné injekcie sú trpkou pilulkou, ktorú musela prehltnúť fiškálne konzervatívna FdP. Zelení zasa museli preniesť cez srdce opätovné otvorenie paroplynových elektrární. Keď náhodou niečo nevyjde koaličné strany sa navzájom obviňujú a perú špinavú bielizeň na verejnosti.
„Úlohou kancelára je teraz vládne strany zjednotiť, ale on to nerobí,“ povedal generálny tajomník opozičnej Kresťanskodemokratickej únie (CDU) Mario Czaja. „(Vláda) sa musí čo najrýchlejšie prepnúť z krízového režimu a začať niečo naozaj budovať,“ uviedol šéf Zväzu nemeckého priemyslu (BDI) Siegfried Russwurm. Koaličné strany podľa neho vlani deklarovali ambíciu „zmeniť našu krajinu... a tu nesmie zostať len pri slovách“.
Ďalšie dôležité správy
