Nemecké ministerstvo hospodárstva zvažuje opatrenia na zníženie obchodných vzťahov s Čínou, keďže sa snaží znížiť svoju závislosť od ázijskej ekonomickej superveľmoci, píše Reuters.
Opatrenia by mohli zahŕňať zníženie alebo dokonca zrušenie investícií a vývozných záruk pre Čínu. Pôžičky od štátneho veriteľa by mohli byť presmerované na projekty v iných ázijských krajinách, v súlade s pokusmi o diverzifikáciu obchodu a zvýšenie obchodu s demokraciami.
Ministerstvo tiež zvažuje, že preverí nielen čínske investície v Nemecku, ale aj nemecké investície v Číne. Okrem toho Nemecko spolu so skupinou siedmich bohatých demokracií zvažuje, že podá sťažnosť Svetovej obchodnej organizácii za nekalé čínske obchodné praktiky.
Ministerstvo sa už rozhodlo, že nebude poskytovať investičné záruky na projekty v regióne Sin-ťiang alebo spoločnostiam, ktoré tam majú obchodné vzťahy, vzhľadom na obavy z porušovania ľudských práv.
Znamená to odklon od čínsko-nemeckých ekonomických vzťahov, ktoré prekvitali za čias Angley Merkelovej. Čína sa v roku 2016 stala hlavným obchodným partnerom Nemecka s objemom obchodu viac ako 245 miliárd eur v minulom roku, čo pomohlo podporiť rast najväčšej európskej ekonomiky.
Nová stratégia Nemecka
Berlín pracuje na národnej bezpečnostnej stratégii, ktorá špecifikuje nové vzťahy s Čínou. Je znepokojený porušovaním ľudských práv a rizikom, že bude zaviazaný čoraz asertívnejšiemu autoritárskemu štátu, pričom Rusko je toho príkladom.
„Nemôžeme si... dovoliť správať sa len podľa hesla 'business first', bez toho, aby sme brali do úvahy dlhodobé riziká a závislosti," povedala tento týždeň ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková
Hildegard Muellerová, šéfka nemeckého automobilového združenia VDA, poznamenala, že nie je možné izolovať Čínu. To by bolo naivné – a fatálne, politicky aj ekonomicky.
