Výška mýta sa bude líšiť v závislosti od objemu motora a množstva produkovaných emisií. 10-dňový poplatok sa bude pohybovať v rozmedzí od 2,5 do 25 eur, dvojmesačný od 7 do 50 eur. Najdrahšie ročné mýto bude stáť 130 eur.

Diaľničná známka bude elektronická a vodiči si ju budú môcť kúpiť na internete, pomocou mobilnej aplikácie alebo na diaľniciach blízko nemeckých hraníc. Vodiči musia uviesť poznávaciu značku auta aj údaje o objeme motora či emisnej norme. Ak technické údaje nevyplnia, bude im automaticky účtovaný najvyšší poplatok za vybrané časové obdobie.

Nemecko už síce zákon o mýte pre osobné autá schválilo v roku 2015, pre výhrady Európskej komisie a protestom susedných krajín ho však doteraz nezaviedlo. Európska komisia pôvodnú normu považovala za diskriminačnú a spolkovú republiku vlani v septembri žalovala. Po približne dvoch mesiacoch sa obe strany dohodli na kompromise, ktorý spočíva vo zvýhodnení veľmi ekologických vozidiel a znížení cien za krátkodobé diaľničné známky pre cudzincov.

Spolkový snem v piatok tento kompromis premietol do noviel napriek odporu opozičných strán Ľavice a Zelených, podľa ktorých je finančne neistý, protieurópsky a zavádza nové hranice. Minister dopravy je však presvedčený, že mýto, ktoré sa má začať vyberať za dva roky, je spravodlivé, európske a ekologické.

Nemci fakticky nebudú platiť

Schválené úpravy však počítajú s tým, že diaľničné poplatky budú fakticky platiť len zahraniční vodiči. Vodiči áut registrovaných v Nemecku mýto síce tiež zaplatia, neskôr sa im však o zaplatenú čiastku zníži daň z motorových vozidiel. Majitelia najekologickejších áut s veľmi nízkymi emisiami získajú dokonca ešte väčšiu úľavu, než koľko zaplatia na diaľničných poplatkoch.

Takýto systém však kritizuje niekoľko európskych krajín, podľa ktorých je diskriminačný voči zahraničným vodičom. Rakúsko hrozí žalobou, so skepsou hľadí na systém aj Česko. Na nemeckej politickej scéne zase budí rozpaky finančná stránka plánu, ktorý môže byť podľa niektorých odborníkov aj stratový. Nemecký minister dopravy si od zavedenia diaľničných poplatkov pre osobné autá sľubuje čistý ročný príjem okolo 524 miliónov eur.

Terčom debát je tiež otázka prevádzky na diaľniciach v pohraničných regiónoch, ktoré často využívajú aj cudzinci. Výnimky v pohraničí žiada komora nemeckých krajín Spolková rada, pretože sa obáva, že paušálne zavedenie mýta by ohrozilo prihraničný obchod a spoluprácu. Ministerstvo dopravy s výnimkami na diaľniciach nepočíta a argumentuje tým, že cudzinci už takto budú oslobodení od platby za používanie ciest prvých tried. Nie je vylúčené, že kvôli tomu Spolková rada uplatní právo námietky, čo by zavedenie mýta mohlo ešte skomplikovať.

Spolková republika je poslednou veľkou európskou krajinou, ktorá doteraz nespoplatnila svoje diaľnice pre osobné autá. Nákladné vozidlá za ich používanie platia už niekoľko rokov.