Nemecká spolková vláda dá k dispozícii ďalších 10 miliárd eur investičnému fondu pre budúce technológie. Oznámili to stredu minister financií Olaf Scholz a hospodárstva Peter Altmaier. Fond sa zameria na začínajúce podniky, tzv. stratupy, vo fáze rastu s vysokými kapitálovými požiadavkami, uviedli ministri. „V nasledujúcich rokoch budeme s našimi existujúcimi finančnými nástrojmi spolupracovať so súkromnými investormi na poskytnutí rizikového kapitálu pre začínajúce podniky v hodnote viac ako 50 miliárd eur," povedal Altmaier.
Vláda kancelárky Angely Merkelovej v stredu zároveň schválila zvýšenie rozpočtových výdavkov o ďalších 60 miliárd eur, ktoré budú financované z nového dlhu. Tohtoročné čisté pôžičky Nemecka tak stúpnu na viac ako 240 miliárd eur.
Nemecko predĺži lockdown do 18. apríla, informovala Merkelová
Scholz zdôraznil, že Berlín je pripravený pokračovať v masívnych deficitných výdavkoch, pretože najväčšia európska ekonomika bojuje s treťou vlnou pandémie ochorenia Covid-19. „Budeme naďalej robiť všetko, čo je potrebné. Je to drahé, ale ničnerobenie by viedlo k ešte vyšším nákladom," povedal novinárom počas prezentácie rozpočtu.
„Viac testov a viac očkovaní sú kľúčovými nástrojmi, ktoré nás teraz dostanú z tejto krízy," vyhlásil Scholz, podľa ktorého by Nemecko malo byť čoskoro schopné urýchliť svoj doteraz relatívne pomalý očkovací program.
Scholz tiež zverejnil návrh rozpočtu na budúci rok, v ktorom počíta s čistým novým dlhom vo výške 81,5 miliardy eur. Parlament by tak musel tretí rok po sebe zastaviť fungovanie tzv. dlhovej brzdy. Tá obmedzuje nové pôžičky na 0,35 percenta hrubého domáceho produktu (HDP). Nové plány znamenajú, že celkové pôžičky spojené s pandémiou v Nemecku môžu v rokoch 2020-2022 presiahnuť 450 miliárd eur.
Nemecko opatrenia cez Veľkú noc nesprísni, Merkelová sa ospravedlnila za chybu
Podľa Scholza, ktorý sa ako kandidát sociálnych demokratov bude uchádzať o post kancelára v septembrových voľbách, existuje nádej, že silné ekonomické oživenie po pandémii by malo Nemecku pomôcť znížiť pomer jeho dlhu k HDP. Upozornil však, že na to bude pravdepodobne potrebných viac fiškálnych opatrení, ktoré by mali zahŕňať aj spravodlivejší daňový systém. To je jasný odkaz na sľub jeho strany zvýšiť dane pre bohatých.
Otázka, ako by malo Nemecko v nadchádzajúcich rokoch znížiť svoje dlhy pri súčasnom zachovaní vysokých verejných investícií, bude pravdepodobne jednou z najhorúcejších tém predvolebnej kampane. Scholzove strednodobé rozpočtové plány predpokladajú návrat k ústavnej dlhovej brzde od roku 2023.
Pre zvýšené výdavky v rámci boja s pandémiou stúpne pomer dlhu Nemecka k HDP z menej ako 60 percent v roku 2019 na zhruba 75 percent v tomto roku. Stále však bude patriť k najnižším v skupine G7, siedmich najvyspelejších ekonomík sveta (USA, Kanada, Japonsko, Spojené kráľovstvo, Nemecko, Francúzsko, Taliansko).
