Okrem zákazu špionáže v EÚ by BND podľa návrhu, ktorý spoločne vypracovali zástupcovia Kresťanskodemokratickej únie (CDU) kancelárky Angely Merkelovej a koaličných sociálnych demokratov (SPD), nesmela vykonávať ani priemyselnú špionáž. Osobitnú ochranu inštitúcií ďalších spojencov, akými sú napríklad USA, návrh podľa DPA neobsahuje.
Druhým pilierom reformy by malo byť zvýšenie dohľadu Spolkového snemu nad činnosťou rozviedky. Na tento účel by po novelizácii zákona mal v parlamente vzniknúť post osobitného stáleho splnomocnenca pre tajné služby.
Zmeny fungovania BND by mali vládni poslanci Spolkovému snemu predložiť na schválenie v januári budúceho roka. Do platnosti by v prípade prijatia mohla norma vstúpiť k 1. januáru 2017.
Tento týždeň vyšlo najavo, že BND údajne protiprávne odpočúvala francúzskeho ministra zahraničia Laurenta Fabiusa či významného nemeckého diplomata a súčasného veľvyslanca v Turecku Hansjörga Habera, ktorý je pritom ako nemecký občan pred sledovaním rozviedkou chránený ústavou. Cieľom sledovania malo byť aj niekoľko medzinárodných organizácií vrátane agentúr OSN či niekoľko amerických firiem.
Už dlhšiu dobu čelí BND škandálu kvôli údajnej pomoci americkej Národnej agentúre pre bezpečnosť (NSA), v rámci ktorej mala sledovať okrem iného európske úrady. Podľa časopisu Der Spiegel nemecká spravodajská služba viedla tiež rozsiahlu špionáž komunikácie veľvyslanectiev spojencov z Európskej únie aj USA.
Pred tromi týždňami šéf BND Gerhard Schindler potvrdili kontrolnej komisii Spolkového snemu, že sa BND podieľala aj na špionáži zameranej na spriatelené krajiny.
Téma odposluchov je v Nemecku veľmi citlivá. V roku 2013 zverejnil niekdajší spolupracovník amerických tajných služieb Edward Snowden dokumenty, ktoré ukazovali na rozsiahle sledovacie a odpočúvacie praktiky NSA. Zo zverejnených zložiek vyplynulo, že Američania sledovali aj vrcholných európskych politikov, okrem iného nemeckú kancelárku A. Merkelovú.
