Nemci už Grécko odpísali

Iba štvrtina obyvateľov Nemecka si myslí, že Grécko by malo ostať v eurozóne alebo dostávať ďalšiu finančnú pomoc od svojich partnerov. Ukázal to prieskum, ktorý si nechal urobiť britský ekonomický denník Financial Times (FT) v spolupráci so spoločnosťou Harris.

Jednoznačný verdikt verejnosti tak len podčiarkuje dilemu, s ktorou sa musí vyrovnať kancelárka Angela Merkelová, na ktorú časť európskych činiteľov tlačí, aby dala Aténam viac času na reformy.

Nálada medzi nemeckými občanmi pritom ostro kontrastuje s postojom Talianov a Španielov, ktorí ani zďaleka nie sú tak jednoznační v názore, že Grécko by malo eurozónu opustiť. Protichodný postoj medzi občanmi jednotlivých krajín eurozóny zrejme bude veľkým problémom pre európskych lídrov, ktorí sa tento mesiac opäť pokúsia nájsť odpoveď na otázku, či má Grécko dostať na zavedenie reforiem viac času, než pôvodne sľúbilo.

Niektorí európski činitelia odhadujú, že od februára, keď sa Grécko na plnení podmienok pomoci dohodlo, už zaostáva až o 20 miliárd eur. To je suma, o ktorú podľa pôvodného harmonogramu mal byť znížený deficit. Rozhodnutie ako tento sklz dohnať musí padnúť skôr, než veritelia vyplatia ďalšiu časť úveru v objeme asi 31 miliárd eur.

Neveria, že Gréci pomoc splatia

Prieskum ukázal, že len 26 percent Nemcov verí, že Grécko poskytnutú finančnú pomoc niekedy splatí. Naopak v Taliansku takto odpovedalo 77 percent respondentov a v Španielsku 57 percent. Takmer polovica Nemcov nepredpokladá, že je Grécko schopné svoju ekonomiku zreformovať tak, aby už nebolo závislé od pomoci zo zahraničia. Naopak zhruba 88 percent Talianov a 70 percent Španielov „skôr verí“, že to Grécko dokáže.

Iný postoj majú Francúzi: Asi len 32 percent opýtaných si myslí, že by Grécko malo z eurozóny odísť, zatiaľ čo v Nemecku takto odpovedalo približne 54 percent respondentov. Čo sa ale týka poskytnutia ďalšej finančnej pomoci Grécku, zdráhajú sa Francúzi skoro rovnako ako Nemci.

Zdroj: SITA/AP

Z krízy vinia v Nemecku Kohla

V Nemecku pribúdajú hlasy, podľa ktorých za súčasnú dlhovú krízu eurozóny nesie spoluvinu bývalý kancelár Helmut Kohl. Ten je považovaný za jedného z duchovných otcov spoločnej európskej meny. Tieto hlasy pritom nezaznievajú z radov jeho politických oponentov, ale z jeho vlastného konzervatívneho tábora.

Najprominentnejším kritikom zle nastavených pravidiel pri zavádzaní eura je bývalý dlhoročný premiér Saska za Kohlovu CDU Kurt Biedenkopf. „Pre Helmuta Kohla bol bohužiaľ časový plán dôležitejší ako stabilita. Jeho politický osud bol natoľko spätý s eurom, že bránil racionálnej debate,“ povedal Biedenkopf magazínu Focus.

„Už počas vyjednávania paktu stability bolo jasné, že väčšina krajín odmietne striktnú úspornú politiku a rozpočtovú disciplínu ako zasahovanie do ich politickej suverenity. Kohl nemohol vážne dúfať, že kritériá stability budú dodržiavať,“ uviedol Biedenkopf.

Rovnaký názor má aj Kohlov životopisec Hans-Peter Schwarz, podľa ktorého bývalý kancelár nesie „rozhodujúcu časť spoluviny za terajšiu krízu eura“. Kohl bol podľa neho presvedčený, že spoločná mena urobí projekt európskej jednoty nezvratným. „A tomu podriadil úplne všetko,“ usudzuje Schwarz.

Ku kritikom Kohlovho prístupu k euru sa pridal aj dlhoročný šéf koncernu Thyssen Dieter Spethmann. „Kohl vedel o mnohých oprávnených námietkach proti zavedeniu eura. Všetky ich ale odsunul stranou,“ tvrdí. „Preto dnes nesie tiež veľký diel zodpovednosti za krízu eura,“ dodal.

Kohl ukázal na Schrödera a Fischera

Na obranu 83-ročného „kancelára-zjednotiteľa“ vystúpil jeho niekdajší minister financií Theo Waigel. „Pri eure nemožno hovoriť o chybách pri pôrode, ale o vážnych chybách pri dospievaní v puberte,“ vyhlásil Weigel na adresu nedodržiavania pravidiel paktu stability v časoch, keď Nemecko riadila vláda sociálnych demokratov a Zelených v čele s Kohlovým nástupcom Gerhardom Schröderom.

Na stranu Kohla sa postavil aj bývalý premiér Durínska Bernhard Vogel. „Súčasnú krízu nemohol Helmut Kohl samozrejme predvídať. Kládol ale veľký dôraz na čo možno najlepšie zabezpečenie stability eura,“ je presvedčený Vogel.

Kohl sám sa k dlhovej kríze v eurozóne a zodpovednosti za ňou vyjadril vlani v príspevku pre magazín Internationale Politik. Príčinu krízy videl v dvoch problémoch. „Európsky pakt stability sa nikdy nemal zmäkčiť, ale naopak mal byť cestou stále užšej Európy posilňovaný. A za druhé nemalo byť Grécko bez rozsiahlych štrukturálnych reforiem v jeho situácii - vtedajším odborníkom dostatočne známej - nikdy do eurozóny prijaté,“ povedal Kohl, podľa ktorého zodpovednosť za obe chybné rozhodnutia z minulosti nesie Schröder a jeho minister zahraničia Joschka Fischer.