Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg má pre amerických republikánov, ktorí sľubujú oklieštenie ukrajinskej pomoci, jednoduchý odkaz: „Iba tým posilníte Čínu.“
V rozhovore pre portál Politico ďalej hovoril o potrebe americkej prítomnosti v Európe či rozsiahlom navýšení výdavkov na obranu v rámci členských štátov EÚ.
Pomoc v ohrození
Politickými kruhmi začínajú rezonovať obavy z toho, že sa Spojené štáty možno ocitli na križovatke. V novembri sa tu budú konať kongresové voľby a je vysoko pravdepodobné, že sa kormidla ujmú republikáni. Tí majú blízko k bývalému americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi, preto sa niet čo čudovať, že sa im spôsob, akým súčasný prezident Joe Biden vedie zahraničnú politiku, nepáči.
Predstavitelia tohto tábora začali volať po znížení vojenskej pomoci pre Ukrajinu aj napriek tomu, že Spojené štáty stoja na čele týchto snáh. Ak republikáni získajú v novembrových voľbách väčšinu, Ukrajine nevypíšu „bianko šek“, vyhlásil kongresman Kevin McCarthy.
Stoltenberg varoval, že nedávne úspechy Kyjeva na bojisku by neboli možné bez podpory spojencov NATO. Zrejme dobre vie, čo na jeho kolegov vo Washingtone platí, a tak sa v rámci svojich argumentov odvolal aj na Čínu. Antipatiu k tomuto štátu totiž zdieľajú oba americké tábory – republikáni aj demokrati.
Víťazstvo Ruska by podľa Stoltenberga bolo zlou správou „pre všetkých v Európe a Severnej Amerike, v celom NATO, pretože to autoritárskym lídrom vyšle signál – nielen Putinovi, ale aj Číne – že použitím surovej vojenskej sily vedia dosiahnuť svoje ciele“.
Ostáva optimistom
Šéf NATO v súvislosti s prítomnosťou Spojených štátov na Ukrajine a v Európe vyjadril svoj optimizmus. Podľa svojich slov si je celkom istý, že po novembrových voľbách bude v Kongrese stále dosť členov súhlasiť s tým, aby podpora Kyjevu vo výraznej miere pokračovala.
Ak by ruský prezident Vladimir Putin na Ukrajine vyhral, „bolo by to pre Ukrajincov katastrofou“, argumentoval Stoltenberg.
Nezabudol spomenúť Putinove väzby na Peking, ktorý v súčasnosti zamestnáva myseľ mnohých amerických politikov vrátane spochybňovačov ukrajinskej pomoci.
Bidenova administratíva totiž nedávno vo svojej národnej bezpečnostnej stratégii Čínu
označila za „najzávažnejšiu geopolitickú výzvu Ameriky“, pričom z dlhodobého hľadiska predbehla aj Rusko.
Európa musí pridať
Podľa niektorých odborníkov sa európski členovia NATO až príliš spoliehajú na Washington.
Profesor Stephen Walt z Harvardu si myslí, že Európa nebude vynakladať úsilie k opätovnému vybudovaniu svojich obranných kapacít, keď môže počítať s tým, že Washington pribehne na pomoc už pri prvom náznaku problémov.
„Európa by mala prevziať primárnu zodpovednosť za svoju obranu, zatiaľ čo Spojené štáty sa budú sústrediť na Áziu,“ dodal Walt. Washington by podľa neho ako spojenec v Európe nemal viac figurovať ako prvá možnosť, ale až tá posledná.
Stoltenberg sa voči takejto prísnej deľbe práce ohradil.
Oddelenie Severnej Ameriky od Európy podľa neho nie je dobrým modelom, pretože „by to znížilo silu, dôveryhodnosť a puto“ medzi týmito dvomi kontinentmi.
Tajomník však súhlasí, že by európski členovia NATO mali urobiť viac a dodal, že sa túto tému snaží „silno pretláčať“. Všetci spojenci, ako aj tí európski, začali viac investovať a zvýšili výdavky na obranu, poznamenal Stoltenberg.
Podľa Politica má však Európa aj napriek tejto skutočnosti ďaleko k tomu, aby bola v oblasti obrany sebestačná.
Ďalšie dôležité správy
