Odkedy zákon nadobudol účinnosť od 1. januára, stretol sa s protestmi v obchodoch a v supermarketoch po celom Taliansku. Spotrebitelia sa rozčuľujú, že si musia kupovať vrecká, ktoré boli dovtedy zadarmo (hovorí sa o ročných nákladoch vo výške štyroch až 12 eur) a vymýšľajú dokonca triky, ako sa dá zákon obísť.
Jedným z najobľúbenejších je váženie každého kusu ovocia a zeleniny individuálne. Následne sa štítky s váhou a cenou nalepia napríklad na jablká - každé individuálne. Niektoré obchody preto pred zmenou zákona informujú zákazníkov už pri vstupe a ospravedlňujú sa za „drobný“ poplatok.
Jablká v obchode Zdroj: bonisaudio.com
Zákon vyvolal reakcie aj na sociálnych sieťach. Jeden z vtipov znázorňuje Snehulienku, ktorá sa zľakne, keď jej striga podáva otrávené jablko bez igelitky.
Snehulienka a striga Zdroj: Paolo Ruffini
Politický boj pred voľbami
Zo zákazu plastových vreciek sa v Taliansku dokonca stala politická agenda, keďže začiatkom marca sa konajú v krajine parlamentné voľby. Opozícia vládu kritizuje, že obyvateľov finančne zaťažuje a nespokojní sú aj environmentálni aktivisti, ktorí kritizujú realizovanie zákona.
Vláda Paola Gentiloniho preto začala rýchle upokojovať verejnosť. Povolila zákazníkom, aby si mohli z domu priniesť vlastné rozložiteľné vrecká pod jednou výnimkou – budú nové. „Opätovné použitie vreciek by mohlo spôsobiť riziko bakteriálnej kontaminácie,“ povedal úradník Giuseppe Ruocco z talianskeho ministerstva zdravotníctva.
Talianska asociácia na ochranu prírody Legambiente tieto vyjadrenia považuje za hlúposť. „Zdá sa nám, že (G. Ruocco) nikdy nebol v obchode,“ povedal šéf Legambiente Stefano Ciafani. S iróniou tvrdí, že ministerstvo tak nepriamo navrhuje, aby sa oddelenie ovocia a zeleniny v obchode „podobalo sterilizovanej operačnej miestnosti, kde sa ničoho nemôžete dotknúť“. „Na tej zelenine je nečistota, to je fakt,“ povedal S. Ciafani.
Po tom, ako Taliansko zakázalo zadarmo rozdávanie igelitiek v obchodoch, je podľa aktivistov zákaz mikroténových vrecúšok ďalším krokom k náprave životného prostredia. Lenže aktivisti tvrdia, že vláda celý zmysel spoplatnenia vrecúšok nezvládla vysvetliť verejnosti a to sa pred voľbami neodpúšťa. „Dopustila, aby sa najmodernejší zákon stal objektom politického sporu,“ doplnil S. Ciafani.
Sieťky by boli jednoduchšie riešenie
Rím mohol podľa neho nahradiť igelitové vrecká jednoduchším riešením - sieťovými taškami, ktoré sú v Európe veľmi obľúbené a ľudia ich môžu používať opakovane. „Nie som si vedomý prepuknutia epidémie v Európe kvôli opakovanému použitiu sieťových tašiek v Nemecku, Rakúsku alebo Švajčiarsku,“ povedal pre denník The New York Times.
Minister životného prostredia Gian Luca Galletti zákon obhajuje, pretože verejnosť by si mala byť vedomá efektov, ktoré majú mikroténové vrecká na prírodu. „Vždy sme šokovaní, keď vidíme fotografie rýb, udusených plastom, a potom sme všetci rozrušení opatreniami, ktoré smeruje k vyriešeniu tohto problému,“ povedal.
Je pritom ironické, že protesty proti poplatku vo výške jedného až dvoch centov boli podstatne hlasnejšie než zdražovanie plynu a elektrickej energie o päť percent či zdražovanie mýtnych poplatkov na diaľniciach. „Platíme polovicu nášho príjmu formou daní a potom si vylejeme krv na vreckách, ktoré stoja jeden eurocent,“ napísal konzervatívny novinár Vittorio Feltri na sociálnej sieti Twitter.
Paghiamo al fisco la metà del nostro reddito poi ci va il sangue agli occhi per un sacchetto che costa un centesimo di euro.
— Vittorio Feltri (@vfeltri) 5. januára 2018
Ako je to vo svete a u nás
Vlani sieťky ako alternatívu k plastovým vreckám zaviedol v testovacej fáze nemecký reťazec Rewe v stovke svojich obchodov. Tie si zákazníci kupujú za cenu 1,49 eura, v balení sú dve sieťky.
Problém s mikroténovými vreckami sa týka aj Slovenska. V slovenských predajniach reťazca Billa sa ročne spotrebuje 540-tisíc roliek vrecúšok, čo predstavuje okolo 108 miliónov vreciek. Reťazce tvrdia, že k výmene igelitových vrecúšok za nové, ktoré sú vyrobené z odbúrateľných materiálov, sa síce schyľuje, ale na druhej strane spoplatnenie mikroténových vreciek či rukavíc negatívne vplývalo na dodržiavanie hygienických štandardov a platnú legislatívu.
Do boja proti mikroténovým vreckám sa vlani drsne pustila Keňa. V lete vstúpil do platnosti najtvrdší zákon na svete ohľadom zákazu plastových vreciek. Komukoľvek, kto by ich vyrábal, poskytoval alebo predával, hrozí odňatie slobody na štyri roky a pokuta vo výške 19- až 38-tisíc dolárov.
Odhaduje sa, že len obyvatelia Kene používali asi 24 miliónov igelitových vreciek mesačne. Rovnaký zákaz igelitových vreciek a tašiek už prijali ďalšie africké krajiny, napríklad Juhoafrická republika, Rwanda či Eritrea. Keňa sa pokúsila plastové tašky zakázať za posledných desať rokov už trikrát, až doteraz však bez úspechu.
Plasty sa v prírode rozkladajú desiatky až tisíce rokov. Najhoršia situácia je práve v prímorských štátoch, akým je Keňa. Veľké množstvo plastových vrecúšok sa totiž dostáva do oceánu. Kúsky plastov zabíjajú korytnačky a morské vtáky, mikročiastočky plastu sa dostávajú spolu s planktónom do tiel rýb, ktoré konzumujú ľudia.
Niektorí vedci tak už onedlho predpovedajú ekologickú katastrofu. Podľa Nadácie Ellen MacArthurovej bude v roku 2050 v mori viac ton plastov ako ton rýb. Podľa štúdie sa ročne do oceánov dostane približne osem miliónov ton plastu. Najviac plastu je z Číny, Indonézie a Filipín. Pred tridsiatimi rokmi bolo absurdné kupovať si vodu v plastovej fľaši, keď bola k dispozícii pitná voda z kohútika. Dnes sa vo svete spotrebuje milión plastových fliaš každú minútu.
