Predseda haagskeho súdu, Slovák Peter Tomka, pri odôvodnení verdiktu uviedol, že počas ozbrojeného konfliktu sa sily na oboch stranách dopustili mnohých zločinov. Ale úmysel spáchať genocídu „zničením celej populácie alebo jej časti“, ani jedna zo strán tej druhej nedokázala.
Chorvátsko podalo žalobu na Medzinárodnom súdnom dvore už v roku 1999. Záhreb obvinil Srbsko, že je zodpovedné za etnické čistky, ktoré páchali ním kontrolované sily a ktoré naplnili skutkovú podstatu genocídy.
Srbsko podalo svoju protižalobu v roku 2010. Obvinilo v nej Chorvátsko, že sa genocídy dopustilo počas akcie Búrka, ktorú vykonalo v závere vojny z rokov 1991/1995.
Zamietavý výsledok procesu očakávala väčšina právnych expertov a počítali s ním aj srbskí a chorvátski politici. Očakáva sa, že rozsudok pomôže urobiť hrubú čiaru za bolestnou minulosťou vo vzťahoch oboch národov.
Verdikt súdneho dvora OSN je konečný a záväzný, nemožno sa proti nemu odvolať. Podľa belehradskej televízie pre zamietnutie žaloby Chorvátska hlasovalo 15 zo 17 sudcov, pre zamietnutie žaloby Srbska všetci sudcovia.
Kauzu rozhodoval sedemnásťčlenný senát zložený zo všetkých 15 členov Medzinárodného súdneho dvora a dvoch sudcov „ad hoc“. Sudcu „ad hoc“ môže vyslať strana sporu, ktorá nemá medzi členmi súdu OSN svojho sudcu. To bol prípad Chorvátska i Srbska.
