Grécko ešte tento mesiac neskrachuje. Dvadsiateho má síce splatiť vyše tri miliardy eur dlhu, no rôznymi prechodnými opatreniami si Helénska republika udrží hlavu nad vodou aspoň do septembra. Dovtedy si tamojšia nová vláda musí urobiť jasno v ochote reformovať ekonomiku a dohodnúť sa s Trojkou na podmienkach pokračovania pôžičkového programu. Na pozadí prekáračiek o tom, či povoliť alebo nepovoliť zmäkčenie jeho podmienok, sa bude odohrávať paralelný boj, ktorý zadefinuje, akú podobu vlastne bude mať vyrovnávanie sa s krízou: boj o mandát pre Európsku centrálnu banku (ECB) tlačiť do zaseknutej európskej ekonomiky kvantá nových peňazí.
Jej šéf Mario Draghi už jasne deklaroval, že urobí všetko, čo bude nutné na udržanie eurozóny. Zastal sa aj všetkých rozpočtových hriešnikov z juhu kontinentu, keď kritizoval vysoké úroky, ktoré musia Taliani či Španieli platiť za svoje štátne dlhopisy. Úľavu krajinám, ktorých verejný dlh nadobúda neufinancovateľné rozmery, by malo priniesť pokračovanie skupovania dlhopisov problémových štátov. A mimo hry nie je ani ďalšie zníženie referenčnej sadzby na nové historické minimum, ktoré by malo akože rozkrútiť zadrhnutý kolobeh peňazí a stimulovať rast.
Presúvanie ťažiska diskusií o liečení dlhovej krízy z ozdravných opatrení vlád na jej zdolanie množstvom peňazí znamená, že z rozpočtových receptov sa čoraz viac stávajú menové. Zavŕšiť by to mala túžba dať permanentnému eurovalu (ESM) bankovú licenciu a zrušiť mu limit na pôžičkové operácie. Návrh by tak pomohol obísť pravidlá, ktoré centrálnej banke vo Frankfurte „zväzujú“ ruky. S licenciou by si euroval mohol neobmedzene požičiavať v ECB a peniaze následne posúvať štátom a bankám prosiacim o pomoc. Z dvojice ECB-ESM by sa tak fakticky stala obdoba amerického Fedu.
Kým debata o potrebe menového uvoľnenia je v súčasnej situácii legitímna (a inflácia, zdá sa, nateraz ešte nie je akútny problém), dovarenie žaby až do štádia, ktoré si vysnívali niektorí francúzski, talianski a iní európski politici, by už bolo za hranicou únosnosti. Iste, megakanón v podobe neobmedzenej kapacity na tlačenie peňazí by mohol dať trhom jasný signál na úverovanie štátov za znesiteľnejší úrok. Ale tento efekt by, i keď v dlhodobejšom horizonte, vedeli dosiahnuť aj vlády, ktoré si navrhujú realistické rozpočty, a politici, ktorí nezmäkčujú pravidlá finančnej disciplíny. Snaha zahádzať krízu peniazmi od ECB vyrieši problém s voličmi, ktorým sa reformy ťažko vysvetľujú. No nevylieči to hlavný syndróm – permanentné gazdovanie na sekeru.
Komentár vyšiel v aktuálnom vydaní TRENDU 31/2012.
Tlačený TREND na webe, kniha ako darček a ďalšie: Deväť dôvodov, prečo si predplatiť časopis TREND.
