Medzinárodný výskumný tím s účasťou českých mikrobiológov určil ročný príspevok mŕtveho dreva ku globálnemu kolobehu uhlíka. Mŕtve stromy podľa vedcov každoročne uvoľňujú podobné množstvo uhlíka ako spaľovanie fosílnych palív. Informovala o tom Akadémia vied Českej republiky.
V rámci projektu, na ktorom sa podieľalo 50 výskumných skupín z celého sveta vrátane Mikrobiologického ústavu Akadémie vied (AV) ČR, vedci tiež vôbec prvýkrát spočítali, akou mierou sa na rozklade mŕtveho dreva podieľa hmyz.
Výskum na šiestich kontinentoch
V 55 lesných lokalitách na šiestich kontinentoch vedci rozložili drevo viac ako 140 druhov stromov, aby posúdili vplyv klímy na rýchlosť jeho rozkladu.
Polovica dreva bola umiestnená v sieťových klietkach. Tie jednak bránili hmyzu, aby sa na rozklade podieľal, no zároveň umožnili kvantifikovať, aký podiel má na rozklade dreva.
Gigatony uhlíka
Živé stromy pohlcujú značné množstvo oxidu uhličitého z atmosféry a ukladajú ho do pôdy. Hrajú tak dôležitú úlohu pri ochrane klímy. O osude rozkladajúceho sa dreva mŕtvych stromov v globálnom kolobehu uhlíka sa však doteraz vedelo len málo.
Rozklad dreva a recyklácia živín v ňom obsiahnutých pritom patria k najdôležitejším procesom, ktoré v lesoch prebiehajú.
Získané údaje ukazujú, že rýchlosť rozkladu mŕtveho dreva a podiel hmyzu sú veľmi závislé od klímy a s rastúcou teplotou sa zvyšujú. Vyššie množstvo zrážok urýchľuje rozklad v teplejších oblastiach a spomaľuje ho v oblastiach, kde sú teploty nižšie.
„Odhadujeme, že z mŕtveho dreva sa ročne celosvetovo uvoľní približne 10,9 gigaton uhlíka. Časť uhlíka sa pritom absorbuje do pôdy, ďalšia časť sa uvoľňuje do atmosféry. Množstvo uhlíka uvoľneného z mŕtveho dreva zhruba zodpovedá celosvetovým emisiám z fosílnych palív,“ uviedol Petr Baldrian z Mikrobiologického ústavu AV ČR.
Dodal, že vzhľadom na pokles rozmanitosti hmyzu v dôsledku klimatických zmien sa ukazuje, že zmena klímy má potenciál významne ovplyvniť rozklad dreva, a tým aj globálnu bilanciu uhlíka.
