V krajine, kde na stotisíc obyvateľov pripadá jedna politická strana, nemá veľký zmysel komentovať vznik novej. Ak sa však na jej čelo postaví jeden z najpopulárnejších politikov krajiny, patrí sa obetovať pár riadkov. Najmä ak platí, že Daniel Lipšic, ktorý koncom minulého týždňa ohlásil vznik hnutia Nová väčšina, je nebezpečný.
Pre koho? Pre popularitu Roberta Fica. Pozorný volič si v jeho reakciách mohol dávnejšie všimnúť, že pokým väčšine politických súperov venoval len toľko slov a úškrnov, koľko si bezvýznamní štatisti zaslúžia, u troch žlčou nikdy nešetril. Prvým bol Ivan Mikloš, druhou Iveta Radičová a tretím práve exminister vnútra Daniel Lipšic.
S menom Roberta Fica sa však výpočet ohrozených druhov nekončí. Zaoberať sa prvým nástrelom programu Novej väčšiny síce je strata času, keďže program v tejto krajine ešte žiadnej strane voľby nevyhral. No nápad, že „každý človek, ktorý sa nebude vedieť zamestnať sám, dostane prácu od štátu“, by sa prehliadať nemal. Podkopáva základnú filozofiu pravice, a to že cesta k prosperite spoločnosti vedie cez vytváranie čo najlepších podmienok uplatnenia individuálnej zodpovednosti za svoj osud.
D. Lipšic chce časť tejto zodpovednosti preniesť na štát. Ak pod tlakom stúpajúcich preferencií Novej väčšiny budú podobne kreatívni aj lídri SDKÚ-DS, KDH či SaS, pojem pravica sa vyprázdni do tej miery, že stratí zmysel ho používať. Ale to sú detaily. Podstatné je, že D. Lipšic a spol. veria ľuďom. Chcú, aby ľudia prijali v referende novú ústavu, ktorá im dá viac moci na úkor politikov.
No, niežeby slovenská ústava nepotrebovala generálnu opravu. Aj zo dve platné referendá by obľúbenosti demokracie u pospolitého ľudu azda pomohli. Problém je v tom, že i dokonale napísaný zákon možno hodiť do koša, ak neexistuje sila, ktorá by jeho dodržiavanie dokázala vymôcť. Ak si D. Lipšic myslí, že o to sa už postarajú ľuďmi volení sudcovia a prokurátori, asi si nevšimol tých 273-tisíc preferenčných hlasov – dvakrát viac, ako získal on sám – pre Pavla Pašku (Smer-SD). Ten sa kedysi preslávil tým, že chcel dodatočne meniť zákon schválený parlamentom. A kameru vynucujúcu povinnosť poslancov prezentovať sa pred schôdzou podpisom nechal prednedávnom teatrálne odstrániť.
D. Lipšic je dosť inteligentný na to, aby neveril, že na novú, čistejšiu politiku stačí nová ústava, volení sudcovia a viac referend. Potom buď ide len o marketing hodný R. Fica s cieľom presadiť neskôr presne opačný štýl politiky ako produkuje Smer. Alebo sa D. Lipšic chce pomocou emócie nového začiatku v kombinácii s vlastnou popularitou iba stať niekým viac ako len ministrom. Čím by sa zaradil k trojici slovenských politikov – premiérov, ktorým v prvom rade išlo len o moc. A nebol by už nebezpečný len pre R. Fica a slovenskú pravicu. Ale pre všetkých.
Komentár vyšiel v aktuálnom vydaní TRENDU č. 35.
Tlačený TREND na webe, kniha ako darček a ďalšie: Deväť dôvodov, prečo si predplatiť časopis TREND.
