Neandertálci boli v učebniciach dejepisu dlhé roky vykresľovaní ako hlúpe monštrá, ktoré sú z genetického hľadiska primitívnejšie než naši priami predkovia z druhu Homo sapiens. Neandertálci sa dorozumievali pazvukmi, trápili ich mnohé choroby a k ich vyhynutiu došlo pred 40-tisíc rokmi po prehre v evolučnom boji proti človeku rozumnému.
Nedávne objavy však tento pohľad vyvrátili, a tak vedci opäť polemizujú, či neandertálci patria do rovnakého druhu ako Homo sapiens. Ak by sa ich sem predsa len rozhodli zaradiť, mohlo by to zmeniť históriu ľudskej evolúcie, domnieva sa Business Insider.
Vedci dlhé roky považovali neandertálcov a Homo sapiens za dva odlišné druhy. Ich názor sa začal meniť v roku 2008, keď sa švédskemu genetikovi Svantemu Pääboovi podarilo ako prvému sekvenovať genóm neandertálca extrakciou DNA z vykopávok. Pääbo vďaka svojmu výskumu dokázal, že genóm súčasných ľudí obsahuje zhruba dve percentá neandertálskej DNA.
Podľa výsledkov ďalších štúdií majú tieto gény súvis so vznikom autoimunitných chorôb, cukrovky a niektorých druhov rakoviny. Ako presne však ovplyvňujú zdravie človeka, ktorý ich má v DNA, vedcom zatiaľ uniká.
Viaceré objavy odhalili, že Homo sapiens a neandertálci spolu pravdepodobne splodili potomkov. Aj z tohto dôvodu niektorí vedci tvrdia, že ich treba považovať za rovnaký druh. Podľa prísnej biologickej definície by totiž zvieratá z rôznych druhov nemali byť schopné vyprodukovať plodné potomstvo. Evolučná antropologička Laura Bucková však poukazuje na to, že existujú prípady, kde sa to dvom odlišným druhom cicavcov – napríklad psom a vlkom, podarilo.
Podľa nej sa preto na problém príslušnosti k rovnakému druhu treba pozerať z hľadiska kostí a ich zloženia či tvaru, ktorým sa neandertálci od moderných ľudí a ich predkov líšia. S jej názorom súhlasí aj paleontológ Antoine Balzeau. „Z paleontologického hľadiska sú anatomické rozdiely medzi Homo neanderthalensis a takmer Homo sapiens veľmi jasné,“ dodáva.
Ďalšie dôležité správy
