Doprastav chce k téme poskytnúť stanovisko vo štvrtok, ostatné tri spoločnosti tak urobili už v stredu. Potvrdili, že list od NDS dostali, no zatiaľ sa k nemu nechcú vyjadrovať.

Prekvapivé rozhodnutie

Rozhodnutie NDS je nečakané. Keď Najvyšší súd SR potvrdil trest, nebolo jasné, či si ho firmy v plnej miere aj odtrpia. Jednoznačné bolo len to, že majú platiť pokutu spolu 45 miliónov eur. Zákaz účasti v tendroch bol vzhľadom na nekonečné súdne ťahanice podľa niektorých právnikov premlčaný.

Aj minister dopravy Ján Počiatek (Smer-SD) vyhlásil, že ide o zložitý a komplexný problém, na ktorý treba právnu analýzu. ÚVO mal na jej základe vypracovať pre obstarávateľov návod, čo majú urobiť s usvedčenými firmami, ktoré sa prihlásia do tendrov.

Ani diaľničiarom to nebolo jasné. Preto sa v liste adresovanom ÚVO opýtali, čo majú robiť. Úrad odpísal, že majú, zjednodušene povedané, konať, ako uznajú za vhodné. Stalo sa.

Dištanc zatiaľ neplatí plošne. NDS sa rozhodla, ale ostatní obstarávatelia stále nevedia, čo ďalej. Čakajú na ÚVO. Ten namiesto metodického usmernenia začína voči hriešnikom správne konania, ktorých výsledkom má byť ich vyradenie zo zoznamu akceptovaných podnikateľov. Firmy môžu proti svojmu zverejnenie v zozname namietať.

Napríklad Železnice SR vákuum v právnom výklade pochopili inak ako NDS. Na výsledky správnych konaní čakajú. „Verejného obstarávania sa nesmie zúčastniť uchádzač, ktorý má právoplatne uložený zákaz účasti vo verejnom obstarávaní. Zákaz činnosti udeľuje ÚVO,“ povedala hovorkyňa ŽSR Martina Pavlíková.

Prichádza zemetrasenie

Rozhodnutie NDS spôsobí na slovenskom stavebnom trhu zemetrasenie. Vyraďuje totiž štyroch zo šiestich najvýznamnejších staviteľov diaľnic. Z najväčších firiem pokračujú v plnej zbroji len Váhostav-SK a Eurovia, ktoré sa na kartelovej dohode nezúčastnili.

Dištanc najviac uškodí švédskej spoločnosti Skanska. Tá predložila najnižšiu cenovú ponuku v dvoch veľkých tendroch NDS – jeden sa týka úseku diaľnice D3 pri Žiline, druhý rýchlocesty R2 za Zvolenom smerom na Detvu.

Namiesto nej by tu mala stavať francúzska firma Eurovia, ktorá v karteli nefiguruje. Eurovia má na D3 druhú najnižšiu cenu. Na R2 je v poradí tretia, no pred ňou je diaľničný panic Chemkostav. S Chemkostavom súťaží španielska globálna firma Corsán-Corviam. Španieli, ktorí stavali diaľnice na viacerých kontinentoch, majú v konzorciu s Chemkostavom majoritný podiel.

Ak sa dištanc potvrdí, víťazom môže byť prešovský podnikateľ Miroslav Remeta a jeho firma Dúha. Tomu môže pripadnúť najväčší tender – južný obchvat Žiliny – úsek D1 Lietavská Lúčka – Dubná Skala s tunelom Višňové.

Napriek tomu, že Remetova Dúha má v konzorciu silnú taliansku skupinu Impregilo-Salini a snaží sa ovládnuť slovenskú tunelársku firmu Uranpress, doteraz sa s ňou vôbec nepočítalo, pretože zatiaľ na diaľnice nestavala. V tendri o tunel Višňové a okolie ponúkol Remeta tretiu najnižšiu cenu.

Súťaž, ktorú NDS vyhlásila ešte v roku 2011, bola doteraz najmä súbojom združení Skanska/Strabag a Doprastav/Metrostav. Obe sú teraz vylúčené. Konzorcium Skanska vyradili zo súťaže ešte skôr za nesplnenie tendrových kritérií.

V tom čase to bola príležitosť pre druhý najlacnejší Doprastav. Až do chvíle, keď sa NDS rozhodla, že nechce nikoho, kto bol súčasťou kartelu.

V tomto investične mimoriadne lukratívnom tendri nie je nezaujímavý cenový rozdiel. Najlacnejšia Skanska ponúkla cenu 338 miliónov, Remetova Dúha s Talianmi 409 miliónov eur.

Dlhý príbeh

O kartelovej dohode šiestich stavebných firiem rozhodol Protimonopolný úrad SR v roku 2006. V ich cenových ponukách našiel indície, že firmy na ich príprave spolupracovali. Našiel ich napríklad v tom, že percentuálne rozdiely medzi jednotkovými cenami (napríklad cena štrku) uchádzačov boli nápadne podobné.

To naznačovalo, že sa dohodli, kto súťaž vyhrá a s akou cenou. Trestom mala byť pokuta 45 miliónov eur a zákaz účasti v tendroch na päť rokov. Stavbárov však podržal Krajský súd v Bratislave, ktorý pokutu zrušil.

Koncom vlaňajška Najvyšší súd SR potvrdil verdikt antimonopolného úradu. Rozhodnutie o pokute 45 miliónov eur nadobudlo právoplatnosť 20. marca 2014. Ani vtedy však nebolo jasné, či stavbárov potrestajú aj zákazom účasti vo verejných súťažiach.

Rôzny pohľad na túto otázku mali aj renomovaní právnici. Niektorí hovorili, že firmy stavať môžu, lebo päťročný zákaz činnosti od rozhodnutia antimonopolistov z roku 2006 už uplynul. Iní mali blízko k právnemu názoru, že po novom trojročná lehota zákazu účasti v tendroch by mala začať plynúť až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia Najvyššieho súdu SR. Teda vlastne odteraz.

Drahé namietanie

Firmy vylúčené z tendrov ešte môžu každá za seba poslať námietku na ÚVO. Ale nie je to za ľudovú cenu. Každá by musela uhradiť kauciu jedno percento z ponukovej ceny, maximálne 300-tisíc eur. Ak by ÚVO námietku zamietol, možno sa sťažovať na Rade ÚVO, kde je však kaucia dvojnásobná. Pri veľkých tendroch tak dvojkolové namietanie môže stáť až 900-tisíc eur.

Akcionári stavebných firiem sa môžu pokúsiť o obchodný trik tak, že do tendrov nasadia svoje sesterské spoločnosti. Napríklad vlastník Inžinierskych stavieb, globálna francúzska stavebná spoločnosť Colas, má na Slovensku ešte jednu dcéru – Cesty Nitra. Do nej môže v prípade potreby presunúť stroje aj ľudí.

Potrestaná Skanska má sesterskú firmu Skanska SK, ktorá môže súťažiť ďalej.

Oficiálny akcionár Doprastavu Dušan Mráz a dnes už bývalý spoluvlastník spoločnosti Ivan Šesták (TRENDU povedal, že svoje akcie Doprastavu predal) majú zrejme stále podiely v Metrostave, ktorému v minulosti predali časť majetku. Strabagu zase patrí veľká firma Zipp. Nevýhodou je, že firmy si nevedia navzájom presúvať aj referencie o realizovaných stavbách, ktoré sú súťažiach nevyhnutné. Pozícia všetkých kartelistov na trhu sa preto zhorší. Veľké nadnárodné firmy môžu tento hendikep čiastočne eliminovať tým, že použijú zahraničné referencie svojich dcér.

Celkom dobre obišli Doprastav a Strabag. Ešte predtým, ako trest za kartel potvrdil Najvyšší súd, získalo ich spoločné veľké konzorcium od NDS tri veľké zákazky. V združeniach je s nimi aj Metrostav a Váhostav-SK. V takomto zložení stavajú úsek D3 Svrčinovec – Skalité na Kysuciach, úsek rýchlostnej cesty R2 pri Zvolene Pstruša – Kriváň a úsek Hričovské Podhradie – Lietavská Lúčka na D1 pri Žiline. To pomôže Doprastavu a Strabagu preklenúť obdobie tendrového dištancu.

O niečo horšie sú na tom Inžinierske stavby, ktoré v poslednom čase získali od NDS len jednu zákazku – obchvat Bánoviec nad Bebravou na rýchloceste R2.

Úplne najhoršie je na tom Skanska, ktorá na diaľniciach nezískala nič.