Národná banka Slovenska (NBS) zhoršila svoj odhad oproti predošlej prognóze o jeden percentuálny bod (p. b.). Ekonomika tento rok podľa centrálnej banky porastie o 3,5 percenta. Povedal to guvernér NBS Peter Kažimír počas utorkového predstavovania aktuálnej prognózy.
Nasledujúce roky budú lepšie
NBS, naopak, zlepšila odhad na ďalšie roky, v roku 2022 už predpokladá rast ekonomiky o 6,3 percenta a v roku 2023 o 4,5 percenta. Predpoklad dosiahnutia predkrízovej úrovne ekonomiky sa však posúva až na začiatok roka 2022.
Národná banka vidí v najbližších kvartáloch najmä dva trendy, ktoré môžu mať negatívny vplyv na ekonomický vývoj Slovenska. Sú nimi 3. vlna pandémie nového koronavírusu a s tým súvisiaca nízka miera zaočkovanosti a nedostatok komponentov.
Pri 3. vlne banka očakáva, že sa na hospodárstve prejaví v menšej miere než tie predošlé, lebo opatrenia by mali byť len lokálneho charakteru. „Neochota byť do istej miery zaočkovaný nás bude niečo stáť," povedal Kažimír na margo vývoja v 3. vlne pandémie a porovnal, že napríklad oproti Dánsku nás nízka ochota dať sa zaočkovať môže stáť výpadok miliardy eur na spotrebe. Oživenie očakáva NBS na jar, keď sa domácnosti rýchlo vrátia k štandardným výdavkom a výpadok spotreby dobehnú.
Drahšie ešte nebolo, no rast platov stále predbieha rast cien
Nedostatok komponentov
Problém vidí Kažimír najmä v nedostatku komponentov. „Ak trpíme nedostatkom komponentov, máme síce dostatok objednávok, naše firmy sa nemôžu sťažovať na to, že by nemali dostatočný dopyt po svojich produktoch, ale naše firmy majú problém s dodávkami tohto tovaru," podotkol guvernér s tým, že potom nasleduje výpadok exportu. Výpadok komponentov podľa banky bude trvať do polovice budúceho roka. Môže to ukrojiť z rastu exportu asi 2,8 p. b. a z rastu ekonomiky 1,1 p. b.
Na margo trhu práce predstavitelia NBS uviedli, že firmy čelia nedostatku pracovných síl. V spojitosti s aktuálnou mierou nezamestnanosti to signalizuje nesúlad na trhu práce, čo sa môže pretaviť do rastu miezd na profesiách, ktoré sú nedostatkové.
Inflácia v eurozóne by sa podľa I. Schnabelovej z ECB v budúcom roku mala výrazne zmierniť
Tretia vlna a nedostatok komponentov zrejme zastavia aj rast zamestnanosti. V ďalších rokoch však centrálna banka očakáva pomerne silný rast zamestnanosti sprevádzaný dynamickým zvyšovaním miezd. V tomto roku odhaduje banka mieru nezamestnanosti na úrovni siedmich percent, v roku 2022 na úrovni 6,5 percenta a v roku 2023 zhruba 5,6 percenta. Priemerná mesačná nominálna mzda by mala každoročne stabilne rásť okolo piatich percent medziročne.
Nad očakávania NBS však rastie inflácia, za tento rok ju odhaduje na úrovni 2,4 percenta (ročná harmonizovaná inflácia, pozn. TASR), v roku 2022 by mohla byť na úrovni 3,9 percenta a v roku 2023 by mala klesnúť späť na 2,2 percenta. V porovnaní s vyšším nárastom nominálnych miezd než je inflácia, NBS skonštatovala, že reálne mzdy by mali mať rastúci charakter.
Deficit verejných financií odhadla NBS na tento rok na 6,6 percenta hrubého domáceho produktu (HDP), v roku 2022 na 3,9 percenta a v roku 2023 na 3,4 percenta. Situáciu vo verejných financiách budú tento rok zhoršovať ešte výdavky na pandémiu. Vplyv zlepšujúcej sa výkonnosti ekonomiky sa plne prejaví až v roku 2022. Verejný dlh Slovenska ostáva na tento rok nad úrovňou 60 percent.
