V porovnaní s krajinami EÚ má Slovensko vyšší podiel vzdelaných obyvateľov (aspoň s vyšším stredným vzdelaním), zaostávame však v prípade podielu vysokoškolákov a účasti detí na vzdelaní v ranom detstve. Slovensko má, podobne ako viaceré krajiny strednej a východnej Európy, v rámci EÚ relatívne vysoký podiel obyvateľov s aspoň vyšším stredným vzdelaním. Naopak, napriek relatívne dynamickému rastu je podiel vysokoškolsky vzdelaných stále nižší aj v porovnaní s priemerom EÚ. Vyplýva to z informácií, ktoré pri príležitosti stredajšieho Medzinárodného dňa gramotnosti uviedol hovorca Národnej banky Slovenska (NBS) Peter Majer.
Viac ako v Prahe. Vzdelaní ľudia sa koncentrujú v Bratislave, západné Slovensko inak zaostáva
Medzi žiakmi je veľký rozdiel
Značná medzera je podľa NBS aj vo vzdelávaní detí v ranom detstve, kde výrazne zaostávame za priemerom EÚ. Zaškolenosť v predprimárnom vzdelávaní je nízka najmä v prípade detí zo sociálne znevýhodneného prostredia a z prostredia marginalizovaných rómskych komunít.
Výsledky žiakov zaostávajú za krajinami OECD, problémom sú aj veľké rozdiely medzi najlepšími a najslabšími žiakmi a výrazný vplyv socioekonomického prostredia na výsledky žiakov. Podľa programu medzinárodného porovnania 15-ročných žiakov (PISA) majú slovenskí žiaci slabšie výsledky v porovnaní s priemerom krajín OECD vo všetkých troch sledovaných oblastiach (čitateľská, prírodovedná a matematická gramotnosť). Najslabšie sú v čitateľskej gramotnosti.
Vysoké školy zaostávajú
Slabé výsledky dosahujú aj slovenské vysoké školy, ktoré zaostávajú aj v prípade regionálneho porovnania. V šanghajskom rebríčku najlepších vysokých škôl sa v prvej tisícke umiestnila len jedna slovenská univerzita. Na porovnanie, Česká republika má v prvej päťstovke jedno zastúpenie a ďalších šesť univerzít sa umiestnilo v druhej päťstovke.
Univerzita Komenského sa ako jediná slovenská univerzita umiestnila v šanghajskom rebríčku
Zo štatistík zverejnených NBS slovenský vzdelávací systém reaguje slabo na požiadavky trhu práce. V rámci EÚ zaznamenáva Slovensko najvýraznejší nesúlad medzi študijným zameraním a vykonávanou prácou. Takmer 38 percent absolventov pracuje v inom ako vyštudovanom odbore. Ďalším problémom je aj prekvalifikovanosť na pracovných miestach. Slovensko má mierne nadpriemerný podiel vysokoškolsky vzdelaných ľudí na pozíciách s nižším požadovaným vzdelaním.
Digitálne zručnosti obyvateľstva sú v porovnaní s krajinami EÚ nižšie. Popri relatívne vysokom nesúlade slovenského vzdelávacieho systému s potrebami trhu práce je Slovensko charakteristické aj nízkou účasťou na celoživotnom vzdelávaní, ktorá patrí k najnižším v EÚ. V roku 2020 sa na vzdelávaní dospelých zúčastnilo iba o niečo menej ako tri percentá dospelých. To je trikrát menej ako priemer EÚ.
