„V ďalšom období sa očakáva oživenie exportnej výkonnosti SR, ktorá by mala byť podporená vyšším zahraničným dopytom, ako aj rozširovaním produkcie v automobilovom priemysle,“ vysvetlil Ľ. Ódor s tým, že pre slabší vývoj v 1. štvrťroku by mala ekonomika v tomto roku dosiahnuť rast na úrovni 4 percent.

Trh práce podľa neho odrážal priaznivý makroekonomický vývoj a dopyt po pracovnej sile naďalej rástol silným tempom. Rast zamestnanosti sa však podľa očakávaní ďalej zmierňoval, pričom tento trend by mal pokračovať aj v ďalších rokoch. V súlade s doterajšími odhadmi by mala zamestnanosť vzrásť o 1,8 percent v tomto roku a postupne spomaliť na dynamiku v blízkosti 1 percenta v horizonte predikcie.

„Predpokladá sa, že zdrojom nárastu zamestnanosti by mali byť osoby tak z radov nezamestnaných, ako aj prílev pracovníkov zo zahraničia,“ poznamenal. V 1. štvrťroku 2018 sa podľa Ľ. Ódora miera nezamestnanosti vyvíjala priaznivejšie v porovnaní s očakávaniami, čo naznačuje, že existuje priestor pre jej ďalší pokles až k úrovni 6 percent v roku 2020.

Na trhu práce aj napriek tomu pretrváva nedostatok kvalifikovaných pracovných síl, čo sa prejavuje v postupnom prehrievaní trhu práce a v dynamickom raste miezd. „Cenový vývoj je prorastovo ovplyvnený viacerými faktormi. Zvyšuje sa tlak nákladových faktorov, najmä cien ropy. Zároveň dochádza k pomalšiemu ako predpokladanému odznievaniu vysokých cien potravín. V cenách služieb a priemyselných tovarov sa začína postupne prejavovať aj rast platov, dopad však mali aj metodické vplyvy,“ upozornil Ľ. Ódor.

Vplyvom rýchlejšej dynamiky cien zo začiatku roka bola podľa viceguvernéra revidovaná prognóza inflácie na tento rok smerom nahor na 2,6 percent. V ďalších rokoch by sa prorastový vplyv cien komodít mal postupne vytrácať a nahradiť by ho mala dopytová inflácia podporená vývojom na trhu práce a rastom ekonomiky nad svojím potenciálom.

Riziká predikcie HDP sú podľa Ľ. Ódora smerom nadol, a to najmä vplyvom neistoty, ktorá pramení z protekcionistických opatrení, z geopolitického napätia a zo slabšieho rastu ekonomiky eurozóny. „V cenovom vývoji sú riziká vybilancované, riziko slabšieho ekonomického rastu by mohlo byť tlmené vyššími cenami komodít,“ doplnil.

„Vzhľadom na to, že v ekonomike sa postupne začína roztvárať produkčná medzera, je pre pokračovanie jej rastúceho trendu udržateľným spôsobom potrebné podporiť rast produktivity práce, a to najmä vytváraním podmienok pre rozvoj investícií, podnikateľského prostredia a kvality pracovnej sily,“ dodal viceguvernér NBS.