Fínsko blokuje prípadnú dohodu eurozóny o navýšení peňazí v súčasnom záchrannom fonde EFSF. Krajinu, ktorej vláda inak patrí medzi jedny z najviac proeurópskych, čakajú na budúci mesiac dôležité voľby a v prieskumoch sa výrazne posilňuje populistická a protieurópska strana Praví Fíni. Súčasná vláda sa tak bojí schváliť navýšenie fondu, aby protieurópske nálady v krajine ešte nevzrástli. Píše o tom dnes denník Financial Times.
Eurozóna chce zvýšiť úverovú kapacitu EFSF až na 440 miliárd eur, aby zabezpečila stabilitu eura v priebehu prípadného opakovania dlhových kríz. Krajiny platiace európskou jednotnou menou síce už vlani v máji do záchranného fondu 440 miliardami eur prispeli, celkovo 190 miliárd eur však predstavuje rezerva, ktorá slúži na to, aby si EFSF udržal najvyšší možný rating AAA. Navýšenie kapacity fondu tak v skutočnosti znamená, že členské štáty budú musieť navýšiť svoj doterajší príspevok.
Podľa očakávaní expertov i médií sa mala eurozóna na navýšení kapacity dohodnúť už na mimoriadnom summite, ktorý sa uskutočnil 11. marca v Bruseli. Prezident únie Herman Van Rompuy a šéf Európskej komisie José Barroso však prekvapivo tento kompromis na záverečnej tlačovej konferencii neoznámili. Za ich zdržanlivými komentármi stálo zablokovanie rokovania fínskou vládou, čo vychádza najavo až teraz.
„V priebehu posledných stretnutí EÚ nám už príliš mnoho priateľov nezostalo. To je pravda,“ povedal FT fínsky minister financií a šéf stredopravicovej Národnej koaličnej strany Jyrki Katainen. Navýšenie záchranného fondu je však pálčivou témou predovšetkým pre fínsku premiérku Mari Kiviniemiovú, ktorej strana Fínsky stred sa podľa prieskumov prepadla až na tretie miesto za Pravých Fínov, ktorých vedie charizmatický euroskeptik Timo Soini.
Strana súčasnej ministerskej predsedníčky má pritom korene na fínskom vidieku, kde rastie nespokojnosť s príspevkami krajiny na záchranu Grécka a Írska. Euroskeptici túto situáciu využili na posilnenie svojho vplyvu a vzhľadom na to, že Praví Fíni môžu voľby podľa analytikov vyhrať, o navýšení kapacity EFSF by mohol nakoniec v roli premiéra rozhodovať Soini. Dohoda eurozóny by tak zrejme padla, pretože na schválenie tohto kompromisu je treba jednomyseľnosť.
Navýšenie fondu už odmietol európsky výbor fínskeho parlamentu, ktorý navyše čaká 17. apríla rozpustenie. Akékoľvek rozhodnutie eurozóny pred týmto dátumom je tak veľmi nepravdepodobné. „Ja nemám mandát parlamentu, aby som navýšenie fondu schválila,“ posťažovala sa vo Financial Times fínska premiérka. Podľa nej by jej súhlas s nárastom príspevku do EFSF znamenal zvolanie mimoriadneho zasadnutia fínskeho parlamentu. „Bolo by to veľmi, veľmi zložité. Povedala by som dokonca nemožné, pretože ide o veľmi horúcu tému,“ dodala.
Ilustračné foto na titulke - Flickr.com
