Ruská sabotáž západných cieľov by mohla poskytnúť základ pre aktiváciu článku 5 Severoatlantickej zmluvy o vzájomnej obrane, varoval v utorok generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg. Podľa denníka The Telegraph ide o reakciu na podozrenia z toho, že Moskva na podmorský systém plynovodov Nord Stream nainštalovala výbušniny.
„Akýkoľvek úmyselný útok na kritickú infraštruktúru spojencov (NATO) narazí na jednotnú a rozhodnú reakciu,“ povedal Stoltenberg pred stredajším zasadnutím ministrov obrany NATO v Bruseli.
V samostatnom vyhlásení obvinilo v utorok Spojené kráľovstvo spolu so svojimi spojencami v rámci skupiny G7 ruského prezidenta Vladimira Putina z vojnových zločinov a zaviazalo sa k tomu, že sa uistí, aby sa líder Ruska za tieto činy zodpovedal. Krajiny svoje odhodlanie vyjadrili v súvislosti s ruskými raketovými útokmi na civilné ciele na Ukrajine, ku ktorým došlo v pondelok a utorok.
Posilnenie ochrany
Počas utorkového virtuálneho stretnutia krajiny G7 vyhlásili, že ich podmorské výbuchy na Nord Streame z 26. septembra „hlboko znepokojujú“.
Stoltenberg priblížil, že spojenci NATO zvýšili ochranu okolo ďalších potenciálnych cieľov po tom, čo v severnej časti Nemecka došlo k trojhodinovému výpadku železničnej dopravy. Dôvodom bolo prerušenie komunikačných káblov spôsobené cudzím zavinením. Nemecká polícia nenašla žiadne dôkazy o tom, že by v tom mal prsty cudzí štát.
„Zdvojnásobili sme našu prítomnosť v Baltskom a Severnom mori na vyše 30 lodí,“ informoval Stoltenberg a dodal, že lode chráni vzdušná a podmorská podpora. Prisľúbil aj ďalšie kroky, ktorých cieľom bude „ochrana západnej infraštruktúry“.
Spustenie článku 5
Kybernetické a hybridné útoky, akými je sabotáž, by podľa generálneho tajomníka mohli stačiť na spustenie článku 5. Znamenalo by to, že každý jeden člen NATO by ich mohol považovať za útok na svoju krajinu.
„Nikdy sa nevzdáme privilégia presného vymedzenia, kde leží hranica pre spustenie článku 5. To bude rozhodnutie, ktoré urobíme ako spojenci, pričom budeme brať ohľad na konkrétne súvislosti,“ vysvetlil Stoltenberg.
K aktivácii tejto obrannej klauzuly došlo zatiaľ iba raz – po útoku na Dvojičky z 11. septembra 2001.
Jadrové cvičenie NATO
Aj napriek Putinovým „nezodpovedným“ vyhrážkam jadrovými zbraňami NATO nezruší svoje dlho plánované jadrové cvičenia, informoval ďalej Stoltenberg.
Na výročnom cvičení jadrového odstrašenia s názvom Steadfast Noon sa budú podieľať bojové stíhačky schopné niesť jadrové hlavice, no na účely cvičenia nebudú vyzbrojené aktívnymi bombami. Manévre sa uskutočnia zhruba tisíc kilometrov od Ruska a zúčastní sa ich 14 z 30 krajín NATO.
Podľa Stoltenberga by ich zrušenie vyslalo „veľmi zlý signál“. Ak by krajiny teraz v Moskve vytvorili priestor pre akékoľvek nedorozumenie či chybné odhady, pokiaľ ide o ochotu NATO „chrániť a obraňovať všetkých spojencov“, tak by došlo z zvýšenie rizika eskalácie. „Rusko vie, že jadrová vojna sa vyhrať nedá a nesmie k nej nikdy dôjsť,“ poznamenal generálny tajomník.
Šéf britskej spravodajskej služby GCHQ sir Jeremy Fleming varoval, že neexistujú „žiadne záruky“, že Západ bude vedieť ruské jadrové útoky predpovedať dopredu.
„Hovoriť o možnom použití taktických jadrových zbraní je veľmi nebezpečné,“ uzavrel Fleming.
Ďalšie dôležité správy
