Vzťahy Severoatlantickej aliancie s Ruskom sú na najhoršej úrovni za posledné desaťročie a NATO musí definovať nový prístup k ruskej hrozbe. Pred pondelkovým samitom lídrov aliančných krajín to povedal generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg, podľa ktorého by spoločné vyhlásenie šéfov štátov malo vytýčiť cestu k novej rovnováhe medzi politikou obrany a odstrašenia a dialógom s Moskvou. Podľa diplomatických zdrojov by sa v záverečnom komuniké mohla objaviť formulácia vyjadrujúca solidaritu Česka v jeho súčasnom spore s Ruskom súvisiacim s kauzou Vrbětice.

Prezidenti a premiéri tridsiatky spojeneckých krajín by po pondelkovom rokovaní mali v spoločnom texte podporiť strategické priority vojenského bloku na nasledujúcu dekádu. K hlavným témam debaty bude vedľa posilňovania väzieb Spojených štátov a Európy či reakcie na vzostup Číny patriť práve agresívne správanie sa Ruska k členským krajinám aj k mimoaliančním partnerom ako je Ukrajina.

KK4 Brusel - Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg počas tlačovej konferencie s predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou pred stretnutím s členmi kolégia komisárov 15. decembra 2020 v Bruseli. FOTO TASR/AP
NATO Secretary General Jens Stoltenberg gives a joint statement with European Commission President Ursula von der Leyen before they attend a College of Commissioners meeting at the European Commission headquarters in Brussels, Tuesday, Dec. 15, 2020. Stoltenberg was taking
Neprehliadnite

NATO sa chce pripraviť na nové hrozby od Ruska a ďalších sokov

„V súčasnosti máme najhoršiu úroveň vzťahov medzi NATO a Ruskom od čias studenej vojny," vyhlásil Stoltenberg. Aliancia podľa neho potrebuje nájsť k Moskve nový prístup, pretože spoločnú stratégiu schvaľovali lídri naposledy v roku 2010 a od tej doby sa vzťahy zásadne zmenili.

Krajiny NATO majú obavy okrem iného z trvajúcej prítomnosti ruských vojakov pri hraniciach Ukrajiny, ktorej územnú zvrchovanosť by podľa Stoltenberga mal samit rovnako ako v minulosti podporiť. Spojencov však viac než predtým znepokojujú početnejšie nepriateľské akcie Moskvy priamo voči členským štátom, čo sa v poslednej dobe týka napríklad Česka či Bulharska. Aliancia už koncom apríla odsúdila akciu ruskej vojenskej rozviedky GRU, ktorá podľa českých tajných služieb stála v roku 2014 za výbuchy muničného skladu vo Vrběticiach. Teraz sa podľa diplomatov rokuje o tom, či sa zmienka o solidarite s Českom či ďalšími štátmi objaví v záverečnom vyhlásení lídrov krajín NATO.

EBE 11 Brusel - Na snímke generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg počas tlačovej konferencie pred utorňajším rokovaním Severoatlantickej rady (NAC) na úrovni ministrov zahraničných vecí a obrany v pondelok 31. mája 2021. FOTO TASR/AP


NATO Secretary General Jens Stoltenberg speaks during a press briefing ahead to an online NATO Foreign and Defense Ministers' meeting at the NATO headquarters in Brussels, Monday, May 31, 2021. (Olivier Hoslet/Pool Photo via AP)
Neprehliadnite

Šéf NATO vyjadril znepokojenie nad užšou spoluprácou medzi Moskvou a Minskom

Aliancia sa podľa Stoltenberga chce v súvislosti s Ruskom alebo Čínou v nasledujúcich rokoch lepšie pripraviť aj na nové hrozby ako sú kybernetické či hybridné útoky. Zástupcovia spojeneckých vlád dávajú v poslednej dobe najavo, že sú pripravení s Moskvou rokovať viac po dobrom, avšak kľúč k tomuto dialógu drží v ruke ruská strana.

Tá sa teraz rovnako ako Spojené štáty chystá na samit amerického prezidenta Joea Bidena s ruským vodcom Vladimirom Putinom, ktorý sa uskutoční 16. júna v Ženeve. Biden si podľa diplomatov nebude chcieť zavrieť cestu k možnému dobrému výsledku, preto sa od pondelkovej vrcholnej schôdzky NATO nad rámec spoločného vyhlásenia skôr nedajú čakať ďalšie akcie typu nového vojenského cvičenia na území východného krídla aliancie.