Streda bola zlým dňom pre ruského prezidenta Vladimira Putina, ako aj pre jeden zo strategických cieľov jeho agresívnej vojny na Ukrajine, ktorým bola hrozba rozširovania Severoatlantickej aliancie, píše šéf zahraničnej redakcie Sky News Dominic Waghorn.

Rozširovaniu NATO nezabránil

Putinovi sa zatiaľ podarilo dosiahnuť len to, že na ceste do krajín ležiacich na ruských hraniciach sú ďalšie tisíce vojakov aliancie, a jej rady čoskoro rozšíria dve krajiny, ktoré si doposiaľ strážili svoju neutralitu ako oko v hlave. Tými krajinami sú Švédsko a Fínsko, kde po Putinom vpáde na Ukrajinu zavládlo zdesenie a obavy o vlastnú bezpečnosť.

Prihlášku oboch severských štátov aliancia prisľúbila vybaviť tak rýchlo, ako sa len dá, čo s najväčšou pravdepodobnosťou muselo zapôsobiť frustrujúco na Ukrajincov, ktorí sa o členstvo v NATO už dlhší čas usilujú tiež. Aj napriek tomu, že vedia, že k tomu v najbližšom čase nemôže dôjsť.

Majú všetko

Ani pozvanie Fínska a Švédska neprebiehalo tak hladko, ako by sa mohlo zdať. Proti totiž bolo až do poslednej chvíle Turecko. Medzi všetkými troma krajinami prebehli náročné rokovania, v ktorých však Turecko podľa slov svojho prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana dosiahlo všetko, čo potrebovalo.

Čo im sľúbili?

Turkom išlo najmä o prísľuby Švédov a Fínov ohľadom Kurdov, ktorí tam žijú, a tie zrejme dostali. Ankara totiž vyhlásila, že obe krajiny budú s Tureckom spolupracovať v otázke Strany kurdských pracujúcich (PKK). Tá od 80. rokov vedie ozbrojený boj za autonómiu a posilnenie práv pre Kurdov v Turecku, ktorý si už vyžiadal desaťtisíce obetí.

Turecko však tvrdí, že Švédsko a Fínsko na základe vzájomnej dohody nebudú podporovať ani prevažne kurdské Oddiely ľudovej sebaobrany (YPG), ktoré s podporou Západu stáli v Sýrii na čele boja proti teroristickej organizácii Islamský štát. Ankara ich však rovnako ako PKK pokladá za teroristickú organizáciu.

Čo s Kurdmi?

Otázkou tiež zostáva, aký bude osud 33 Kurdov žijúcich vo Švédsku a Fínsku, o ktorých vydanie Turecko v rámci rokovaní o členstve oboch krajín v NATO okamžite požiadalo. Ankara totiž tvrdí, že sú podozriví z teroristických útokov.

Ďalšie dôležité správy

EBE 22 Brusel - Na snímke sprava generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg a švédska premiérka Magdalena Anderssonová  počas tlačovej konferencie pred nadchádzajúcim summitom NATO v Madride 27. júna 2022 v Bruseli. Hlavy štátov krajín NATO sa stretnú na summite, ktorý začína v utorok 28. júna 2022. FOTO TASR/AP


NATO Secretary General Jens Stoltenberg and Prime Minister of Sweden Magdalena Andersson give a joint press conference prior to a NATO summit in Brussels, Monday, June 27, 2022. NATO hea
Neprehliadnite

NATO prizvalo do svojich radov Fínsko a Švédsko. Budeme silnejší, vyhlásili lídri krajín NATO