Podľa generálneho tajomníka NATO Jensa Stoltenberg čaká však Čiernu Horu ešte veľa práce nielen v obrannej oblasti, ale aj pri realizácii politických reforiem.
Voči vstupu Čiernej Hory do aliancie mala výhrady Ruská federácia. Možný vstup označila Moskva nedávno za škodlivý pre európsku bezpečnosť. Členstvo najmenšej členskej krajiny bývalej Juhoslávie v aliancii by podľa Andreja Kelina z ruského ministerstva zahraničných vecí zasadilo „ďalšiu ranu“ vzťahom medzi Moskvou a NATO.
Zástupcovia NATO však opakovane zdôrazňujú, že rozhodnutie o vstupe je výlučnou vecou príslušnej krajiny a spojencov v NATO a nikto tretí nemá právo veta. Ani v Čiernej Hore samotnej však nemá vstup jednoznačnú podporu.
Po začiatku rozhovorov obvykle nejaký čas trvá, než sa pozvaná krajina členom skutočne stane. Budúci rok v júli by tak Čierna Hora mohla byť na summit NATO vo Varšave prizvaná ako pozorovateľská krajina, myslí si český veľvyslanec v NATO Jiří Šedivý.
„Plného členstvo by mohla dosiahnuť v horizonte jedného alebo dvoch rokov,“ povedal novinárom.
Ak sa tak stane, pôjde o prvé rozšírenie aliancie od roku 2009, keď do organizácie vstúpili Albánsko a Chorvátsko.
