NATO potrebuje Švédsko a Fínsko, oni ho potrebujú menej

Ako požiadavku na ukončenie eskalácie napätia na hraniciach s Ukrajinou uviedlo Rusko stopku rozširovaniu NATO smerom ku svojmu priestoru. Ultimátum Kremľa spustilo debatu o členstve škandinávskych krajín. Fínsko si v odpovedi na požiadavky vyhradilo právo do NATO vstúpiť, v novoročnom príhovore tak povedal prezident Sauli Niinisto. Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí už 24. decembra varovala, že vstup Švédska a Fínska do aliancie by mal vážne vojenské a politické dôsledky, ktoré si budú vyžadovať adekvátnu reakciu Ruska. 

Význam škandinávskych štátov neleží iba v ich blízkosti k Rusku, ale aj k Pobaltiu.

Pobaltské štáty:

Bývalé štáty ZSSR, Litva, Lotyšsko a Estónsko vstúpili do NATO, tak ako Slovensko, v roku 2004. Majú strategicky významnú pozíciu v prípade konfliktu medzi alianciou a Ruskom najmä kvôli polohe na hraniciach blokov. Litva stojí na prahu stragicky významnej exklávy v Kaliningrade. V prípade napadnutia čelia niekoľkým výzvam; sú relatívne izolované od ostatných členov aliancie a sú príliš malé, aby sa dokázali ubrániť bez vonkajšej pomoci. NATO má v týchto krajinách niekoľko základní, na tej v Lotyšsku má personál aj Slovensko.

Škandinávske štáty dlhodobo sledujú politiku neutrality. V nedávnej minulosti sa priklonili bližšie k aliancii, plná integrácia do jej štruktúr však ostáva nepravdepodobná.

Fínsko a Švédsko:

S Ruskom majú obe krajiny historicky napäté vzťahy. Fínsko od sovietskej invázie počas Bielej vojny, v ktorej stratilo dodnes ruskú Kareliu, Švédsko kvôli konfliktom siahajúcim ešte hlbšie do histórie, svojho času bolo jeho súčasťou aj územie Ingrie a Petrohradu. Členstvu v NATO sa doteraz oba štáty vyhýbali na základe záväzku neutrality. Od roku 1994 sú členmi projektu Partnership for Peace (PfP) a Rady Euro-Atlantického Partnerstva od 1997. Sú považované za tzv. Enhanced Opportunity Partners. Oba štáty spolupracovali s NATO operáciami na Balkáne, v Afganistane a Iraku. Strategický význam majú nielen kvôli svojej blízkosti k Rusku samému, ale aj preto, že tvoria most medzi Pobaltím a ostatnými krajinami aliancie. V kontexte rastúceho napätia s Ruskom NATO nedávno prehĺbilo spoluprácu s Fínskom a Švédskom, ide o spoločné vojenské cvičenia, výmenu informácií o hybridných hrozbách a politický dialóg.

Nedokonalá, škandinávska neutralita

Napriek rétorike vodcovia krajín už v minulosti ukázali, že pokiaľ neutralita prestane byť možnosťou, krajiny majú jednoducho bližšie k západu, ako k východu. Napríklad v roku 1954 Švédsko získalo garanciu obrany od USA. Dohoda bola vtedy uzavretá v tajnosti.

Dokumenty zverejnené whistleblowerom Edwardom Snowdenom navyše odhalili dlhodobo utajenú spoluprácu medzi švédskou vládou a americkými informačnými službami. V nedávnej minulosti sa Švédsko posunulo bližšie k NATO najmä vstupom do rôznych partnerstiev a operácií po roku 2000.

Možnosť členstva v NATO však zostáva nepravdepodobným scenárom. V oboch krajinách verejnosť dlhodobo vyjadruje nesúhlas s členstvom v aliancii, za posledné roky však podpora narástla. V Švédsku podporuje vstup do NATO asi tretina obyvateľstva, približne rovnaký počet je proti. Vo Fínsku sú čísla biednejšie: proti členstvu je polovica Fínov, za štvrtina.

Kto potrebuje koho

Príčinou vlažnej podpory verejnosti nie je len neutrálna identita, ale aj nízka úroveň bezpečnostnej hrozby. Obe krajiny majú vlastný technologicky pokročilý vojenský priemysel a slušné obranné rozpočty. 

Fínsko, prakticky bez zmeny od Bielej vojny, priorizuje boj na diaľku a armádu. Nedávno pribudol aj dôraz na kyberbezpečnosť, v ktorej sa cíti zraniteľné. Robustný švédsky vojenský priemysel kladie podobný dôraz na technologicky pokročilé systémy. Krajina vyrába vlastnú stíhačku – Gripen, ale aj obrnené vozidlá a zbrane. Export predstavuje takmer dve tretiny obratu sektora, medzi zákazníkov patrí Pakistan a Spojené arabské emiráty. Gripeny plánovalo pred pár rokmi nakupovať aj Slovensko.