„Nechceme novú studenú vojnu, nechceme nové preteky v zbrojení a nehľadáme konfrontácii„“povedal J. Stoltenberg. Pripomenul, že Rusko je najväčší sused NATO, stály člen Bezpečnostnej rady OSN a hrá významnú úlohu pri zvládaní bezpečnostných výziev v Európe aj v jej okolí.
Aliancia má podľa J. Stoltenbergu práve kvôli vyššej vojenskej aktivite v Európe záujem dohodnúť sa s Ruskom na „pravidlách prevádzky“, je totiž potrebné vyhnúť sa nehodám a nedorozumeniam.
Aliancia už niekoľko mesiacov poukazuje napríklad na agresívne správanie ruských vojenských pilotov v medzinárodnom vzdušnom priestore nad Baltským morom. J. Stoltenberg preto v piatok privítal „zvýšený záujem z ruskej strany riešiť transparentnosť, znižovanie rizika a leteckú bezpečnosť v pobaltskej oblasti“.
Ruský prezident Vladimir Putin sa v tomto zmysle vyjadril pri svojej nedávnej návšteve Fínska. Generálny tajomník ale podotkol, že pozná ruské vyjadrenie len z médií a tak čaká, či sa na stole ocitnú aj nejaké konkrétne návrhy.
Šéf NATO povedal, že o rozhodnutiach varšavského summitu bude informovať ruskú stranu v stredu na rokovaní Rady NATO-Rusko. „Nemáme čo skrývať a budeme s nimi hovoriť, aby sme sa vyhli nedorozumeniam,“poznamenal.
Aliancia v piatok okrem iného rozhodla o posilnení svojej vojenskej prítomnosti na východnom krídle o niekoľko tisíc vojakov. J. Stoltenberg pripomenul, že Moskva v minulých rokoch výrazne investovala do svojich vojenských schopností a na Ukrajine ukázala, že je v Európe odhodlaná vojenskú silu použiť a narušiť územnú celistvosť a zvrchovanosť tejto krajiny.
„Verím v transparentnosť, predvídateľnosť, v snahu vyhnúť sa eskalácii situácie a zvyšovania napätia,“poznamenal pred novinármi.
Po ruskej anexii Kryme v roku 2014 prerušilo NATO s Moskvou spoluprácu. Jedným z mála kanálov k politickým diskusiám tak zostala práve Rada NATO-Rusko, kde ruskú stranu na veľvyslaneckej úrovni zastupuje ruský ambasádor pri NATO Alexander Gruska. Posledné stretnutie rady sa uskutočnilo v apríli, vtedy si ale obe strany navzájom len v zásade zopakovali svoje rozdielne postoje.
Protiraketová obrana v Európe bude pod velením NATO
Šéf NATO Jens Stoltenberg na samite Aliancie vo Varšave ohlásil základnú operačnú schopnosť systému protiraketovej obrany. Znamená to podľa neho, že americké lode v Španielsku, radar v Turecku a antiraketový systém v Rumunsku sú teraz schopné spolupracovať pod velením a kontrolou Aliancie.
„Dôležité je, že systém, ktorý budujeme, je úplne obranný,“ zdôraznil Stoltenberg. Jeho cieľom je ochrana proti hrozbám prichádzajúcim zvonku „euroatlantickej oblasti“.
Systém nie je hrozbou pre ruské strategické jadrové zbrane a ich odstrašujúce schopnosti, poznamenal generálny tajomník NATO. Projekt protiraketovej obrany vyvoláva opakovanú kritiku zo strany Ruska.
Aktualizované 9. júla 2016 o 15:40
Morský strážca, Islamský štát a budúci summit
NATO spustí novú námornú bezpečnostnú operáciu v Stredozemnom mori s názvom Sea Guardina (Morský strážca). Novinárom to v sobotu povedal na summite NATO J. Stoltenberg. Alianca chce podľa neho v centrálnom Stredomorí úzko spolupracovať s loďmi operácie Sophia, ktorú EÚ spustila v reakcii na migračnú krízu. Rozsah novej aliančnej operácie bude podľa generálneho tajomníka organizácie široký – od zberu spravodajských informácií, cez boj s terorizmom až po výcvikové možnosti.
Ako ďalej novinárom takisto povedal, radarové lietadlá AWACS aliancie budú poskytovať priamu podporu silám širokej medzinárodnej koalície, ktorá v Sýrii a v Iraku bojuje s teroristickou organizáciou Islamský štát. Aliancia podľa neho taktiež začne s výcvikom irackých bezpečnostných síl priamo na irackom území.
Ďalší summit NATO sa bude konať v roku 2017 v Bruseli, takisto oznámil J. Stoltenberg po skončení dvojdňovej vrcholnej schôdzky aliancie vo Varšave. J. Stoltenberg uviedol, že summit sa uskutoční v zrekonštruovanom hlavnom sídle NATO v Bruseli. Budova bude pripravená na plnenie si svojich funkcií práve v roku 2017.
