Severoatlantická aliancia sa v budúcnosti chce pripraviť na nové hrozby zo strany nedemokratických režimov, ktorých možnosti ukázalo nedávne Bieloruskom vynútené pristátie civilného letu. Ministri zahraničia krajín NATO prostredníctvom videokonferencie hovorili okrem iného o tom, ako v najbližších rokoch vyvážiť dialóg a konfrontáciu s Ruskom, ktoré je hlavným bieloruským spojencom. Šéf aliancie Jens Stoltenberg zdôraznil, že spojenci musia voči režimom za východnou hranicou obranného spolku postupovať jednotne.
Jednou z tém ministerského rokovania bola spoločná reakcia na bieloruskú intervenciu, po ktorej muselo v Minsku núdzovo pristáť lietadlo spoločnosti Ryanair na trase medzi dvoma aliančným krajinami, Gréckom a Litvou. Bieloruské úrady potom zatkli novinára a opozičného aktivistu Ramana Prataseviča s jeho partnerkou, ktorí boli na palube.
Rusko vyhlásilo, že zákaz letov nad Bieloruskom ohrozuje bezpečnosť cestujúcich
„Rázne sme odsúdili vážne bieloruské porušenie noriem civilného letectva a slobody prejavu ... Ukazuje to, že podobne zmýšľajúce krajiny musia držať spolu," vyhlásil po rokovaní Stoltenberg. Už v pondelok oznámil, že NATO v reakcii obmedzí bieloruskej diplomatickej misii prístup do svojej centrály v Bruseli. Niektoré krajiny požadovali ráznejšiu reakciu, čo však podľa zdrojov agentúry Reuters odmietlo Turecko. Jeho prezident Recep Tayyip Erdogan má s bieloruským autoritárskym vládcom Alexandrom Lukašenkom na pomery aliancie nadštandardné vzťahy.
Bieloruská akcia je podľa mnohých diplomatov ukážkou toho, že sa aliancia musí vedľa kybernetických či dezinformačných útokov pripraviť aj na ďalšie nové hrozby. Niektorí ministri hovorili o tom, že zásadné bude v tomto smere zvoliť správny prístup voči Rusku, ktorého vzťahy s NATO sa v posledných mesiacoch zhoršili.
Putin a Lukašenko: Rusko čoskoro pošle Bielorusku 500 miliónov dolárov
„Náš odkaz zostáva jasný. Sme pripravení na dialóg a urobili sme návrhy, ale kľúč k zlepšeniu vzťahov jasne drží v ruke Moskva," povedal novinárom pred videokonferencií nemecký minister zahraničia Heiko Maas. Jeho francúzsky kolega Jean-Yves Le Drian zdôraznil, že NATO sa musí adaptovať na agresívnejší prístup krajín vo svojom okolí.
Rusko stále nestiahlo všetky svoje sily z hraníc Ukrajiny a nedávno oznámilo, že tento rok pri svojich západných hraniciach umiestni nové jednotky. Aliancia síce dáva najavo podporu Kyjevu, ktorý má obavy z novej ruskej invázie, avšak podľa Maasa nie je na mieste dodávať Ukrajine zbrane, ako nedávno požiadal prezident Volodymyr Zelenskyj.
„Som presvedčený, že ten konflikt môže byť vyriešený len politickou cestou," vyhlásil nemecký minister s tým, že nové dodávky zbraní k tomu nepomôžu.
