A. Kiska na otázku aké dojmy v ňom zanechal Trump uviedol, že „je energický a otvorený“. To čo hovoril v kampani, čo chce od členov NATO sa potvrdilo, budeme očakávať jeho ďalšie reálne kroky v zahraničnej politike, dodal. Minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák v súvislosti so zapojením NATO do globálnej koalície proti IS uviedol, že celý civilizovaný svet je vo vojne s Islamským štátom. Je nositeľom terorizmu, zabíja nevinných ľudí. Nemôžeme urobiť žiaden kompromis, musíme ho zničiť. Preto existuje globálna koalícia, ktorá združuje 68 krajín, vrátane Slovenska, a od dnešného dňa je členom aj Aliancia. Toto rozhodnutie neznamená, že NATO bude viesť útočnú vojnu proti terorizmu. Prínos Aliancie je najmä v posilňovaní vnútornej schopnosti krajín odolávať terorizmu a to tréningom, výcvikom či odmínovaní, dodal na vysvetlenie.

Lajčák vyhlásil, že „to bol dôležitý a úspešný summit“. Potvrdil jednotu a relevanciu NATO, zdôraznil. Šéf rezortu zahraničia priblížil, že sa prijali dva vecné závery a to o zdielanej zodpovednosti a druhý o boji proti terorizmu. Zdieěanie zodpovednosti sa prejavuje v troch podobách - vyčlenení potrebných finančných prostriedkov, príprave zodpovedných vojenských kapacít a ochote a pripravenosti ich nasadiť. V boji proti terorizmu sa NATO stalo súčasťou globálnej koalície bojujúcej prti IS.

Členom slovenskej delegácie bol aj minister obrany Peter Gajdoš, ktorý prezentoval slovenské záväzky. Do boja proti Islamskému štátu Slovensko ponúklo výcvik irackých bezpečnostných zložiek pri odmínovaní a opravovaní ich tankov ako aj výcvik špeciálnych a policajných síl. V prípade posilnenia východného krídla NATO sme ponúkli do 150 vojakov. Gajdoš potvrdil, že už sa začali rokovania a s najväčšou pravdepodobnosťou budú vojaci pôsobiť v Lotyšku v kanadskej bojovej skupine. „Dokázali sme, že si vieme plniť svoje záväzky a sme platným členom NATO," vyhlásil P. Gajdoš.

Dodal, že sme deklarovali, že do roku 2020 dáme 1,6 percent HDP na obranu. Zatiaľ platí záväzok zo summitu z Walesu, že dve percentá by sme mali dať na obranu do roku 2030. Minister Lajčák ho doplnil, že je tu politická debata, aby to bolo skôr a to, aby sme dve percentá z HDP na obranu dali do roku 2024. Sme si vedomí signálov z americkej strany a na našej strane je politická vôľa, zdôraznil minister.

Čierna Hora, ktorá sa už o pár dní stane plnohodnotným členom NATO sa zúčastnila summitu, lídri hovorili v tejto súvislosti aj o potrebe pokračovania politiky otvorených dverí. Hovorilo sa aj o vzťahu s Ruskom a podľa M. Lajčáka takmer jednohlasne zaznela podpora súčasnej politike založenej na pevnej obrane a dialógu. Veľa sa diskutovalo aj o potrebe dobrých vzťahov medzi EÚ a NATO, dodal.