Na najbližšom summite Európskej únie (EÚ), ktorý sa bude konať v Bruseli 16. a 17. decembra, sa bude diskutovať o stálom mechanizme riešenia dlhových kríz v eurozóne. Výsledok môže mať veľký význam pre súčasnú situáciu na trhu a to, či budú o pomoc musieť požiadať aj ďalšie krajiny okrem Grécka a Írska.

V rámci únie existuje spor medzi krajinami, aké je najlepšie riešenie terajšej dlhovej krízy a ako má vyzerať budúci stály krízový mechanizmus. Dve najväčšie ekonomiky eurozóny, Nemecko a Francúzsko, odmietajú vytvorenie spoločného európskeho dlhopisu rovnako ako navýšenie prostriedkov v stabilizačnom mechanizme, takzvanom eurovale.

Stály krízový mechanizmus by mal nahradiť dočasný stabilizačný mechanizmus, ktorý by sa mal skončiť v polovici roka 2013. Na jeho vytvorení sa lídri únie dohodli už na októbrovom summite. Teraz zostáva otázkou, akú bude mať podobu.

Predovšetkým Nemecko tlačí na to, aby sa do riešenia budúcich dlhových kríz zapojili aj súkromní investori a aby sa vytvoril mechanizmus riadeného bankrotu pre štáty eurozóny. V prípade, že sa vláda, ktorej dlhopisy vlastnia, dostane do problémov s financovaním dlhu, budú musieť prevziať časť nákladov alebo odložiť splatnosť časti svojich pohľadávok.

S ďalším návrhom prišli tento týždeň šéf Euroskupiny Jean-Claude Juncker a taliansky minister financií Giulio Tremonti. Podľa nich by krízu vyriešili spoločné európske dlhopisy, takzvané E-bondy, ktoré by emitovala Európska dlhová agentúra (European Debt Agency, EDA). EDA by mala nahradiť dočasný Európsky fond finančnej stability (EFSF).

Proti spoločným európskym dlhopisom je predovšetkým Nemecko, ku ktorému sa v piatok (10. 12.) pridalo aj Francúzsko. Nemecko namieta, že by to vyžadovalo rozsiahle zmeny v legislatíve únie. Navyše sa obáva jednotných výnosov, ktoré by nemotivovali vlády šetriť. Francúzsky prezident Nicolas Sarkozy uviedol, že spoločné európske dlhopisy by zvýšili dlh Európy a sňali z národných vlád zodpovednosť. "Chceme presný opak, zvýšiť zodpovednosť štátov, nie ju znížiť."

S návrhom Nemecka na zapojenie súkromných investorov, ktorí by mohli v krajnom prípade prísť o časť svojich peňazí, majú problém zasa okrajové štáty eurozóny, ktoré aktuálne bojujú s dlhovou a fiškálnou krízou. Každá zmienka o tom, že časť rizika majú prevziať investori, vzbudzuje turbulencie na trhu a vedie k rastu rizikových prirážok na dlhopisy okrajových štátov eurozóny. Preto ministri financií Nemecka, Francúzska, Talianska, Španielska a Británie vo vyhlásení zverejnenom 12. novembra uviedli, že "akýkoľvek nový mechanizmus nadobudne platnosť najskôr od polovice roka 2013" a nebude mať vplyv na dlhopisy vydané predtým.

To je však len odkladanie problému, keďže napríklad Grécko sa bude musieť vrátiť na dlhopisový trh najneskôr v roku 2013, keď jeho verejný dlh bude asi 150 % hrubého domáceho produktu (HDP). Ani štrukturálne reformy, pri ktorých sa dá navyše pochybovať, či získajú politickú podporu, nepremenia Grécko zázračne rýchlo na konkurenčnú ekonomiku s vysokým rastovým potenciálnom. Okrem toho do roku 2021 bude musieť splácať záchranný úver, ktorý dostalo od krajín eurozóny a MMF. Všetky tieto faktory ukazujú, že ak si Grécko bude chcieť začať požičiavať na trhu, jeho úroky rozhodne nebudú nízke. Ak k tomu však pripočítame, že investori budú musieť na seba zobrať časť rizika v prípade platobnej neschopnosti, bude takmer nemožné, aby Grécko opäť začalo získavať peniaze na financovanie na trhu.

Krajiny únie sa zhodujú v jednej veci nezávisle od toho, ako bude vyzerať budúci stály krízový mechanizmus. Tým je sprísnenie fiškálnych pravidiel a ich vynútiteľnosti rovnako ako sprísnenie trestov pri ich porušovaní.

Foto na titulke - Miro Nôta