Sedem mesiacov po ruskej invázii na Ukrajinu čelíme vážnemu paradoxu vzhľadom na skutočnosť, že situácia na ukrajinskom fronte sa pre jednotky ruského prezidenta Vladimira Putina vyvíja od desiatich k piatim. Napriek tomu si však šéf Kremľa zachováva doma značnú popularitu, píše Bloomberg.
Paranoidná mentalita
Čo však v skutočnosti znamená ohromná popularita v krajine s prakticky neexistujúcou politickou opozíciou, zanedbateľnou slobodou tlače a paranoidnou mentalitou?
Jasno v tom celkom nemajú ani odborníci ako šéf Levadovho centra v Moskve, či Andrej Kolesnikov z moskovského centra Carnegieho nadácie pre medzinárodný mier (CEIP). Podľa nich ruský ľud prijal Putinovo vyhlásenie, že Moskva anektuje štyri územia na Ukrajine váhavo, ale v zásade kladne.
Kolesnikov v súvislosti s vyhlásením ruského prezidenta hovorí o dvojakej motivácii. Volebnej a vojenskej. Tá volebná mala vyvolať radosť z toho, že Rusko dobylo späť otcovizeň, a tá vojenská mala podporiť tú vojenskú. Nijaké nadšenie však nevypuklo. Jediné, k čomu podľa neho došlo, je krvavý kúpeľ.
Napätá klíma
Podľa Volkova sa spoločenská klíma v Rusku po mobilizácii zhruba 300-tisíc záložníkov stala napätejšou, preto i keď oficiálne podpora Putina a vojny klesne len mierne, nedôvera voči režimu sa zvýši.
Údaje v septembrovom prieskume o postoji Ruska k vojne naznačujú od invázie určitú zmenu. Počet tých, ktorí ju „určite“ alebo „väčšinou“ podporujú, klesol z 81 na 75 percent. Počet tých, ktorí ju väčšinou alebo rozhodne nepodporujú, vzrástol zo 14 na 20 percent, čo je však aj tak prevažná väčšina.
Ďalšie dôležité správy
