Kosovský premiér Albin Kurti obvinil Rusko, že umelo vyvoláva napätie medzi jeho krajinou a Srbskom, keďže vojna na Ukrajine sa nevyvíja podľa predstáv Kremľa. Kosovský líder sa k napätej situácii v oblasti vyjadril v čase, keď Srbsko podniká prvé kroky na rozmiestnene svojich jednotiek v oblasti, píše The Guardian.
Albánsky premiér takisto vyslovil obavu, že napätie môže eskalovať v prospech ruského prezidenta Vladimira Putina, pričom srbské a ruské sily absolvovali len v roku 2021 až 104 spoločných vojenských cvičení. Zároveň dodal, že barikády predstavujú krok k rozdeleniu Kosova, ktoré je od roku 2008 nezávislé od Srbska.
Môžu byť obete
„Obávame sa, že odstránenie týchto barikád sa nemusí zaobísť bez obetí,“ povedal A. Kurti. „A preto chceme postupovať čo najopatrnejšie, aby sme mali istotu, že nedôjde k destabilizácii a bude zachovaný relatívny mier a bezpečnosť. K takýmto porušeniam zákonnosti a ústavnosti však nemôže dochádzať večne,“ nechal sa počuť kosovský predseda vlády s tým, že za odstránenie barikád sú aj Spojené štáty a EÚ, ale obávajú sa, že to Belehrad využije a zneužije.
Etnickí Srbi na severe Kosova, kde tvoria väčšinu, už pred viac ak týždňom postavili na uliciach barikády, aby kosovským predstaviteľom zabránili v pohybe, a to aj napriek výzvam Spojených štátov a Európskej únie, aby zátarasy odstránili.
Na srbsko-kosovských hraniciach sa zároveň sústredila veľká skupina bojovníkov patriacich k srbskej nacionalistickej organizácii Narodne patrole napojenej na ruskú súkromnú armádu známu ako Vagnerova skupina. Srbskí nacionalisti takisto pohrozili, že zaútočia na sily NATO.
Odvolal sa na rezolúciu
Srbská armáda v piatok oficiálne požiadala KFOR o povolenie vstúpiť s tisíc vojakmi na územie Kosova. Príslušný dokument odovzdala armádna delegácia na srbsko-kosovskom hraničnom priechode Merdare príslušníkom KFOR. Americkí diplomati však už vopred vyhlásili, že udelenie takéhoto povolenia neprichádza do úvahy.
Srbský prezident Aleksandar Vučič napriek tomu vo štvrtok večer v štátnej televízii RTS ohlásil, že Belehrad žiadosť napriek tomu podá. Vučič sa odvolával na rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN z roku 1999, ktorá sa zmieňuje o možnej prítomnosti srbských bezpečnostných síl v Kosove. Takéto nasadenie srbských vojakov by však malo len úzky mandát a podmienkou by bol súhlas KFOR.
Kosovo sa po intervencii NATO v roku 1999 dostalo pod správu misie OSN (UNMIK). V roku 2008 vyhlásilo jednostranne nezávislosť. Misia KFOR pod vedením Severoatlantickej aliancie sa dosiaľ stará o vojenskú bezpečnosť v Kosove. Belehrad štátnosť Kosova neuznáva.
Ďalšie dôležité správy
