Zdá sa, že svetová ekonomika smeruje v roku 2024 k mäkkému pristátiu. Svet sa však zároveň stáva nebezpečnejším, rozdeleným, zadlženým a nerovným, píše Bloomberg.
Dôvody krátkodobého optimizmu sú jasné. Odolná americká ekonomika sa vzoprela očakávaniam, že zvyšovanie úrokových sadzieb zo strany Federálneho rezervného systému vyvolá recesiu. Spojené kráľovstvo, ktoré sa koncom minulého roka prepadlo, už opäť rastie a nemecký priemyselný sektor vykazuje známky obratu.
Dokonca aj v dlhmi zmietanej Číne minuli domáci turisti počas minulého roka viac ako v roku 2019 a továrne pracujú naplno. Bloomberg Economics očakáva, že globálna ekonomika porastie v roku 2024 o 2,9 percenta, čo je nárast oproti 2,7 percenta z konca roka 2023.
Tvorcov politík však znepokojuje, že rekonfigurácia globálnej ekonomiky ohrozuje pomalší celkový rast, pričom zisky sa sústreďujú len do niekoľkých bohatých skupín. Za päť rokov pred pandémiou dosahoval globálny rast v priemere 3,4 percenta. MMF však teraz varuje, že tempo expanzie v priebehu nasledujúcich piatich rokov bude pravdepodobne najslabšie za viac ako tri desaťročia. Uprostred vojen – skutočných aj obchodných – čelia obchodní lídri a investori vážnym prekážkam v obchode.
Teraz uvažujú o budúcnosti, v ktorej sa výroba a predaj sústredí bližšie k domovu. Chudobné krajiny zasiahli otrasy zo zmeny klímy, veľké dlhové bremená a prudký nárast cien potravín čiastočne zapríčinený vojnou na Ukrajine. Táto kombinácia podnecuje enormnú migráciu, ktorá vyvoláva nepokoje v bohatších krajinách. Globálna ekonomika je „momentálne v lepšej pozícii, ale nie veľmi dobrej pozícii,“ hovorí Maurice Obstfeld, ktorý v minulosti pôsobil ako hlavný ekonóm MMF a poradca amerického prezidenta Baracka Obamu. V súčasnosti pracuje v Petersonovom inštitúte pre medzinárodnú ekonomiku.
Ďalšie dôležité správy
