Namiesto ťažby uhlia môžu baníci raziť tunely. Ale hlavne potrebujeme mať plán

Kde vidíte najväčší potenciál hornej Nitry pri jej transformácii z banského regiónu?

Na hornej Nitre je relatívne vysoká kúpna sila obyvateľstva, je tam dopyt po službách, potenciál kvalifikovanej sily, tradícia priemyslu, potenciál pre rekreáciu, turizmus, kúpeľníctvo.

Myslíte si, že transformáciu môžu obce na Hornej Nitre primárne postaviť na turistickom ruchu?

Nepovedal by som. Na Slovensku – možno s výnimkou Vysokých Tatier – nemôže byť turizmus to, na čom postavíme regionálny rozvoj. Zohráva síce veľmi dôležitú úlohu v mnohých regiónoch ako ekonomické odvetvie. Ale nikde nemá potenciál stať sa nosným pre regionálnu ekonomiku.

Maroš Finka

Turizmus je jednou z tém pri transformácii, ktorú nastolili obce ale aj občianske združenia. Na konferencii k transformácii regiónu však hovorila primátorka Prievidze, že by chceli, aby sa postavili cesty. Tie by mali pritiahnuť do priemyselného parku investorov.

Infrašruktúra je alfou a omegou rozvoja. Pokiaľ nebude cestné napojenie, je to veľký hendikep pre každý región. Ale v prvom rade treba mať stratégiu, ktorým smerom pôjde ekonomický rozvoj. Či pôjde do strojárskeho priemyslu vo väzbe na automobilový priemysel, kde je veľká tradícia.

Okrem toho je tu veľký potenciál preorientovať existujúce tradičné ekonomické aktivity na iné sféry dopytu využívajúc vedomosti a zručnosti pracovnej sily, napríklad namiesto ťažby uhlia raziť tunely. Ale to všetko musí prejsť určitým procesom.

Hovoriť o zamestnaní baníkov v automobilke Jaguar Land Rover je v poriadku?

Určite aspoň časť zamestnancov z ťažobného priemyslu a podporných služieb je možné nasmerovať do automobilového priemyslu vo väzbe na Jaguar Land Rover v Nitre, najmä ak by im dochádzanie trvalo približne pol hodiny výkonovou, pohodlnou a prostredie nezaťažujúcou dopravou. Ale samozrejme to nemôže byť jediná cesta vyrovnania sa s útlmom uholného baníctva na hornej Nitre.

Musíme spraviť aj ďalšie opatrenia, ktoré budú pracovnú silu stabilizovať v regióne. Jaguar je aj o nadväzujúcich subdodávateľských firmách, ktoré pokiaľ bude dobrá dostupnosť, nemajú problém sa umiestniť na hornej Nitre. Ide primárne o to, aby sme nevyľudnili región, naopak aby sme ho premenili na atraktívny pre bývanie, prácu i zotavenie.

Pre naštartovanie tohto procesu je výborné, že sa v čase a priestore stretávajú aktivity, ktoré idú zospodu s aktivitami, ktoré idú z hora. Hovorím o aktivite Európskej komisie, nášho komisára pre energetiku Maroša Šefčoviča, na ktorú nadväzuje aktivita úradu vlády na jednej strane a a aktivity obcí zastrešovaná hornonitrianskym regionálnym Združením miest a obcí Slovenska (ZMOS).

Toto bol napríklad veľký problém, keď sme začali s akčnými plánmi v najmenej rozvinutých okresoch. Museli sme dať veľa energie do toho, aby sme ich presvedčili, že to má zmysel a že oni teraz majú osud vo svojich rukách.

Máte pocit, že sa najmenej rozvinutým okresom s ich akčnými plánmi darí? Lebo zatiaľ neboli veľmi dobre posudzované na verejnosti...

Nemyslím si, že by samotné akčné plány boli nejako zle vnímané. Možno to tempo akým sa darí do regiónov dostať finančnú podporu je predmetom oprávnenej kritiky, ale čísla o efektoch hovoria o úspešnosti. V Kežmarku, ktorý bol prvým okresom implementujúcim Akčný plán klesla zamestnanosť o viac ako 10 percentuálnych bodov a v súčasnosti tam mieri ďalšia investícia prinášajúca okolo 500 pracovných miest.

Keď hovoríme o Kežmarku, vláda pri schvaľovaní jeho akčného plánu svojho času neakceptovala ani pripomienku vlastného ministra pôdohospodárstva Ľubomíra Jahnátka, ktorý namietal, že včelárstvo je v meste hlavne aktivita ľudí v poprodukčnom veku a pôsobí tam iba jeden veľký chovateľ včiel. Vláda aj tak odobrila vznik včelárskeho spolku.

Nie je podstatné, či sú tam teraz dvaja alebo traja včelári. Podstatné je, že je tam šanca vo väzbe na potenciál lesov, lúk a pasienkov rozvinúť zmysluplnú aktivitu sledujúcu viacero cieľov ekonomických, sociálnych i environmentálnych. Okrem toho si treba uvedomiť, že akčné plány boli od začiatku chápané ako otvorené dokumenty a sú predmetom permanentnej aktualizácie.

Dávajú jasné rámce priorít, ako je podpora zamestnanosti, ale aj priama podpora podnikateľských aktivít v poľnohospodárstve. Ďalšia línia ide do priemyslu. To znamená, že treba aby bola dosiahnutá čo najväčšia pridaná hodnota regionálneho produktu. Napríklad, aby sme nevyvážali do Maďarska obilie a dovážali odtiaľ potraviny. Kompletizácia produktu by mala zostať v regióne.

No a v neposlednom rade potrebujeme naštartovať školstvo reagujúce flexibilne na dopyt na trhu práce a vytvoriť ľuďom zázemie v podobe bývania a služieb.

Je veľmi dôležité uvedomiť si, že schválenie takéhoto akčného plánu a dokonca na úrovni vlády aj podľa medzinárodných skúseností, je významným impulzom pre privátnych investorov a jeho prínos nie je len v alokácii verejných finančných zdrojov.

Takže, ak akčný plán či už najmenej rozvinutého okresu alebo teraz na hornej Nitre podporí vláda, je pravdepodobné, že sa ho podarí zrealizovať?