Na spoznanie a zverejnenie jednoduchého faktu, že vlani ministrov Taper vyviezol do cudziny drevo a drevnú štiepku za vyše jedenásť a pol milióna eur, sa ale netreba stretávať so žiadnymi inými biznismenmi a politikmi, ktorých minister tuší v pozadí a ktorí mu chcú údajne škodiť. Stačilo si otvoriť výročnú správu Taperu popri prezeraní množstva výročných správ iných slovenských firiem, ktoré majú významnejší dosah na dianie v jednotlivých sektoroch tunajšieho priemyslu.

Tak to totiž robí v tomto čase každý jeden reportér TRENDU, ktorý píše o tejto súčasti slovenského biznisu. Vždy začiatkom jesene týždenník vydáva Priemyselnú ročenku s analýzami výsledkov jednotlivých priemyselných odvetví vrátane drevospracujúceho priemyslu, ktorého neoddeliteľnou súčasťou je aj zabezpečovanie základnej drevnej suroviny.

Takže pána ministra môžem uistiť, že žiadna šedá eminencia v pozadí zverejnení TRENDU nie je. A možno to tak ani sám minister v skutočnosti nemyslel. Skôr len využil klasickú, i keď pomerne priehľadnú, fintu svojej materskej strany, že keď sa už objavia voči niektorému jej predstaviteľovi nie práve chvályhodné informácie, rýchlo sa to treba pokúsiť prekryť tým, že to si zasa vymysleli len nejakí zmanipulovaní novinári, ktorí tomu všetkému ani nerozumejú.

Faktom stále zostáva, že jeho Taper nie je len tak nejaká súkromná firma, ktorej nemá právo nikto diktovať, či svoje z lesov nakúpené drevo predá doma na Slovensku alebo v cudzine. Lebo aj na nutnosť zachovania tejto voľnosti v zmysle pravidiel EÚ o voľnom pohybe tovaru sa minister odvoláva.

V jeho prípade je to aj firma v rukách politika, ktorý by mal urobiť práve zo svojho ministerského postu prvé posledné, aby drevo Taperu zostalo na Slovensku a vytváralo pracovné príležitosti v tunajšom drevospracujúcom priemysle. A nie že minister považuje za úplne normálne, keď predvlani jeho Taper dosiahol v cudzine pätinu a vlani až skoro tretinu svojich tržieb.

Ak by chcel svoju prácu ministra hospodárstva vykonávať naozaj svedomite, tak by po zverejnení týchto skutočností namiesto hľadania nejakých duchov huckajúcich novinárov radšej predstavil svoje plány, ako chce podporiť rozvoj domáceho drevospracujúceho priemyslu, čo do šírky i kvality, aby už obchodníci Taperu o nejakých dealoch za hranicami vôbec dumať nemuseli.

A to by vo vyspelých demokraciách západného sveta bola reakcia tamojších ministrov hospodárstva po zverejnení podobných skutočnosti asi ešte úplne iná. Lebo tam už dávno nie je zažité, že vrcholoví politici bežne podnikajú v oblastiach, na ktoré má akýkoľvek dosah štátna správa. Ba dokonca ich podnikanie priamo ide voči záujmom vlastnej krajiny.

Bohužiaľ, iba vo vyspelejších spoločnostiach by nemohol rezort vnútra riadiť človek, ktorý robí obchody s podnikateľom podozrivým z daňových podvodov. A ministra životného prostredia i hospodárstva by zasa asi len ťažko robil človek, ktorý je v krajine najväčším obchodníkom s drevom. Prvý by bol v slušnej spoločnosti sám rýchlo a prísne prešetrovaný a druhý by dostal na výber či chce už iba svedomite ministrovať alebo iba podnikať.

Náš minister P. Žiga vo svojom aktuálnom písomnom stanovisku ubezpečuje, že s Taperom vo vlastníctve nemá žiaden konflikt záujmov ako verejný funkcionár, pretože jeho funkcia nemá na rozhodnutia v oblasti, v ktorej podniká Taper žiaden dosah. A faktom podľa neho tiež je, že obchodný život Taperu neovplyvňuje. A toto ubezpečenie uzatvára v písomnom vyhlásení ešte rezolútnym „Bodka“.

Ak ale má platiť makroekonomická poučka, že domáce suroviny majú byť v čo možno najväčšej miere využité hlavne na prácu pre Slovákov i na posilnenie domácej ekonomiky, žiadnou bodkou by sa toto celé zo strany ministra skončiť nemalo. Aj TREND s ním rozhovor nielen o jeho firme ale aj o tom, ako chce vlastne vylepšiť domáce podnikateľské prostredie, urobí veľmi rád. Ak ho teda prestane odmietať ako vždy doteraz.

U P. Žigu oceňujem, že napriek veľkej sile na trhu s drevom to s cenami dodávok pre slovenských drevárov až tak nepreháňa. Jeho účtovníci púšťajú Taper aj do ziskov, a tak platí zo svojho podnikania aj dane a celkovo o firme zverejňuje celkom dosť informácií. V obchodnom registri je ako jej vlastník stále samotný P. Žiga a firma zverejňuje aj svoje výkazníctvo.

Ak by P. Žiga bol len podnikateľ bez širších očakávaní verejnosti, aby sa snažil zlepšovať celé podnikateľské prostredie v krajine, naozaj by mu nebolo čo vytýkať.

A ešte priznávam, že do včerajšieho upozornenia ministra som naozaj nevedel o odchode Miroslava Leláka z postu obchodného šéfa štátnych Lesov SR. Ide o lesníckeho manažéra, ktorý pracoval v minulosti pod vedením otca ministra Andreja Žigu, keď ten šéfoval bývalým Východoslovenským štátnym lesom.

Pán minister mal minimálne v tomto prípade o dianí v štátnych Lesoch SR, ktoré ťažia polovicu slovenského dreva, v porovnaní so mnou rozhodne aktuálnejšie informácie.