Pandémia ochorenia covid-19 by v dôsledku infekčnejšej varianty koronavírusu mohla spôsobiť oveľa väčšie straty pre svetové hospodárstvo, ako sa doteraz odhadovalo, podľa agentúry Reuters to v piatok uviedla hlavná ekonómka Medzinárodného menového fondu (MMF) Gita Gopinathová.
Podľa Gopinathvej MMF odhaduje, že infekčnejší variant koronavírusu, ktorým je omikron, by mohol priniesť globálnej ekonomike ďalšie straty v rozsahu približne 5,3 bilióna amerických dolárov. To by predstavovalo výrazný nárast oproti súčasnému odhadu pandemických strát vo výške 12,5 bilióna amerických dolárov, informuje agentúra ČTK.
Rastúce inflačné tlaky
Gopinathová tiež varovala, že vzhľadom na nárast inflačných tlakov už centrálne banky nemajú priestor na udržiavanie mimoriadne uvoľnených menových politík. Centrálne banky v minulom roku výrazne uvoľnili svoje menové politiky, aby zmiernili negatívny hospodársky vplyv pandémie.
„Teraz sa nachádzame vo fáze, keď krajiny na celom svete jednoducho nemajú priestor na udržiavanie veľmi uvoľnených menových politík, na udržiavanie extrémne nízkych úrokových sadzieb. Na celom svete sme svedkami rastúcich inflačných tlakov,“ povedala Gopinathová.
Inflácia by sa na predpandemickú úroveň mala vrátiť do polovice roka 2022, očakáva MMF
Obavy zo stagflácie
„Predstavte si teda situáciu, že táto pandémia bude trvať dlhšie a dôjde k dlhším výpadkom v dodávateľských reťazcoch, čo zvýši inflačné tlaky. A v takom prípade máme niečo, čomu sme sa doteraz vyhýbali, a to sú obavy zo stagflácie,“ dodala. Stagflácia je označenie pre hospodársku stagnáciu sprevádzanú zvýšenou infláciou.
Niektoré centrálne banky už začali sprísňovať menovú politiku. Napríklad Česká národná banka začala zvyšovať úrokové sadzby v júni. Minulý mesiac zvýšila základnú úrokovú sadzbu o 1,25 percentuálneho bodu na 2,75 percenta. Ide o najvýraznejší nárast od roku 1997.
