Najvyšší súd Spojených štátov vo štvrtok rozhodol, že zohľadňovať rasovú a etnickú príslušnosť uchádzača pri prijímaní na vysokú školu je protiústavné. Súd tak zvrátil verdikty z roku 1978, podľa ktorých sa mali vysoké školy v USA usilovať o rasovú rozmanitosť, a preto mohli v prijímacom procese automaticky zvýhodňovať černochov a hispáncov.
Šesť konzervatívnych sudcov Najvyššieho súdu USA rozhodlo, že dve vysoké školy – najstaršia súkromná Harvardova univerzita a najstaršia štátna Severokarolínska univerzita v Chapel Hill – protiústavne diskriminovali ostatných uchádzačov, keď zohľadňovali rasu pri posudzovaní prihlášok.
Skupina s názvom Študenti za spravodlivé prijímačky, za ktorou stojí finančník Edward Blum, obvinila Harvardovu univerzitu z diskriminácie uchádzačov ázijského pôvodu v prospech černochov a hispáncov.
Americký prezident Joe Biden verdikt Najvyššieho súdu ostro kritizoval, pretože podľa neho „zvrátil desaťročia trvajúci precedens“. Podľa Bidena by sa univerzity „nemali vzdať záväzku“ vytvárať rôznorodé kolektívy študentov.
Argumenty konzervatívcov
Americkí konzervatívci v tejto otázke dlhodobo argumentujú tým, že ústava aj zákon o občianskych právach zakazujú diskrimináciu na základe rasy, a to aj v prípadoch, keď jej zohľadnenie má zvýšiť rozmanitosť či napraviť historické krivdy.
Najnovšie rozsudky Najvyššieho súdu pravdepodobne iba v obmedzenej miere zasiahnu štát Kalifornia. Na tamojšej štátnej Kalifornskej univerzite zakázali pozitívnu diskrimináciu na základe rasovej príslušnosti pri prijímaní študentov po referendách v rokoch 1996 a 2020. Príklad Kalifornie nasledovalo v prípade štátnych vysokých škôl osem ďalších štátov vrátane Michiganu, Floridy či Washingtonu.
Najnovší verdikt Najvyššieho súdu sa však týka aj súkromnej Harvardovej univerzity, a tak bude pozitívna diskriminácia zakázaná nielen na verejných, ale aj súkromných vysokých školách.
Ďalšie dôležité správy
