V historickej budove Národnej rady SR na Župnom námestí v Bratislave sa vo štvrtok dopoludnia uskutočnila slávnostná schôdza parlamentu. Konala sa pri príležitosti 30. výročia prijatia Ústavy SR. Slávnostné zasadnutie bolo v Sále Ústavy SR, v ktorej presne pred 30 rokmi vo večerných hodinách prijali poslanci vtedajšej Slovenskej národnej rady znenie ústavy.
Na slávnostnej schôdzi vystúpili s príhovormi prezidentka Zuzana Čaputová, predseda NR SR Boris Kollár, ako aj premiér Eduard Heger. Medzi pozvanými boli aj bývalí predsedovia NR SR a ďalší hostia.
Čaputová: Ústava naliehavo potrebuje zmenu prístupu
„Z pohľadu úrovne politickej kultúry sme i po 30 rokoch od prijatia našej ústavy stále dosť ďaleko od toho, aby sme sa smelo mohli označiť za vyspelú demokraciu s vysokou úrovňou právneho štátu, kde sa ústava teší prirodzenému rešpektu a jej dodržiavanie sa považuje za samozrejmosť. Miestami mám dokonca pocit, že v úrovni nášho prístupu k ústave a ochrane ústavnosti ideme presne opačným smerom," komentovala prezidentka Zuzana Čaputová.
Vo vyspelej demokracii považuje prezidentka za nepredstaviteľné považovať alebo označovať za zlomyseľnosť, ak sa urobia kroky smerom k preskúmaniu ústavnosti postupov, o ktorých existujú vážne pochybnosti. Rovnako je podľa nej nemysliteľné hľadať vinníka zodpovedného za to, že sa predišlo porušeniu ústavy využitím postupov, ktoré ona sama na tento účel zaviedla.
Za ľahkovážne označila hlava štátu ignorovať signály možných rozporov legislatívy s ústavou a stavať ich do protikladu so záujmom verejnosti. Ako podotkla, tieto dva záujmy nikdy nemôžu ísť proti sebe. „Na margo rôznych diskusií o tom, akú zmenu naša ústava potrebuje, sa mi preto žiada povedať, že zo všetkého najviac potrebuje zmenu prístupu k nej – a to veľmi naliehavo," zdôraznila.
Premiér: Schválenie ústavy bolo prejavom svojbytnosti národa
„Dnes, 30 rokov od schválenia Ústavy SR, s pocitom hrdosti i nádeje môžem povedať, že vždy, keď sme sa ocitli na historickej križovatke, sme sa nakoniec rozhodli ísť správnou cestou," uviedol premiér Eduard Heger s tým, že sme zostali slobodnou krajinou slobodných ľudí a patríme do širokej rodiny demokratických štátov. Premiér nepovažuje za náhodu, že sme zvládli náročné momenty histórie a pokračujeme vo svojom národnom príbehu ako zvrchovaný demokratický štát. „Je to výsledok mnohých politických zápasov, v ktorých nakoniec zvíťazili ľudia, ktorí zostali verní ideálom novembra 1989," uviedol.
Vyzdvihol úlohu ústavy v obrane demokracie a slobody, pretože je jednak súborom hodnôt, o ktoré opierame svoju štátnosť a tiež súborom pravidiel, ktorými sa riadime. „Tridsiate narodeniny našej samostatnej ústavnosti znamenajú, že sme ešte mladé politické spoločenstvo. Ale na druhej strane, politické krízy, ktorými sme za ten čas prešli, hovoria o tom, že sme ich schopní prekonávať v hraniciach ústavy," tvrdí.
Poukázal pritom na príklady zo zahraničia a poznamenal, že uznávať základné práva a slobody občanov vrátane ich politických práv nie je vždy samozrejmosť. „U nás je však samozrejmosťou, že sa od Nežnej revolúcie vždy uskutočnili slobodné a demokratické voľby," povedal a za samozrejmosť označil i to, že sa politické strany podriaďujú volebným výsledkom a občania si strážia slobodu slova a prejavu. „U nás je samozrejmosťou, že sa nálezy Ústavného súdu SR rešpektujú," dodal. Deklaroval záujem a snahu dodržiavať ústavné pravidlá a konať výhradne vo verejnom záujme.
Kollár: Ústava by si zaslúžila viac úcty, jej text treba skúmať
„Žiadne ľudské dielo nie je dokonalé. Určite má svoje chybičky aj naša ústava. Ale nemôžeme nekonštatovať, že za tridsať rokov nedošlo k žiadnej kolízii vo verejnom živote, ktorá by bola zapríčinená zlou textáciou ústavy," povedal predseda parlamentu Boris Kollár.
Hlasy, ktoré volajú po prijatí novej ústavy, nepokladá za oprávnené. „Určite je potrebné jej text podrobne skúmať, nájsť kritické miesta, ktoré by bolo treba zhodnotiť a prípadne zmeniť. Ale ústava ako celok by nemala byť posielaná do koša, len preto, že niekto si myslí, že je treba niečo nové," uviedol.
Ústava bola v niektorých prípadoch novelizovaná oprávnene, niekedy zbytočne, myslí si Kollár. „Nezávislý pozorovateľ niekedy môže dôjsť k presvedčeniu, že niektorí politici by chceli buď všetko dopodrobna popísať a ústavne ochrániť, alebo sa cez ústavu snažia naplniť svoje politické ciele," skonštatoval.
Ani jedna cesta podľa šéfa parlamentu nie je správna. „Ústava by mala popisovať len najvšeobecnejšie princípy, na ktorých je štát postavený," doplnil s tým, že by sa z nej nemal stať sústavne meniaci sa zákon, v ktorom sa ľudia nebudú vedieť orientovať.
Kollár pripomenul, že pred 30 rokmi sa prijala prvá skutočne demokratická ústava platná na území Slovenska, ktorú prijal legitímny orgán a zodpovedala kritériám demokratického právneho štátu.
Ďalšie dôležité správy
