Hlavné mesto nesúhlasí s viacerými námietkami Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR v rámci kontroly vybraných projektov financovaných z eurofondov v rokoch 2020 až 2023. Jej predmetom bolo napĺňanie strategických cieľov v oblasti dopravnej infraštruktúry, systém projektového riadenia či miera finančného zaťaženia. NKÚ v nej skonštatoval viaceré riziká. Informáciu o výsledku kontroly zobralo vo štvrtok bratislavské mestské zastupiteľstvo na vedomie.
„Viaceré konštatovania sme namietali a nesúhlasili s nimi, lebo sme ich nepovažovali za korektné alebo vecne správne. Nie všetko bolo správne vysvetlené a interpretované zo strany NKÚ,“ uviedla zástupkyňa riaditeľa bratislavského magistrátu Jana Pauková.
Zistenia úradu
V rámci kontroly NKÚ nezistil žiadne porušenia platnej legislatívy ani riadiacej či podpornej dokumentácie vzťahujúcej sa na implementáciu projektov. Skonštatoval takisto súlad cieľov kontrolovaných projektov. Zároveň ale poukázal na nehospodárne konanie v dôsledku nedostatočného projektového riadenia. Spomína napríklad „pripravenie sa o oprávnené výdavky“ z operačného programu. Identifikoval viaceré riziká, napríklad riziko stopercentnej korekcie, neschopnosť spolufinancovania z vlastných zdrojov či riziko zvyšovania zadlženosti.
„Pri väčších projektoch môže prísť k nedostatkom, nezrovnalostiam, ktorým sa však snažíme predchádzať. Dajú sa riešiť,“ skonštatovala Pauková, nesúhlasiac s vyjadrením o nevyužití príležitosti pri európskych zdrojoch. Poukázala na to, že kontrola vytiahla z daného obdobia len späťvzatie projektov, čo je podľa nej, z viacerých dôvodov, bežná záležitosť.
Projekty a rozpočet hlavného mesta
Hlavné mesto poukázalo aj na to, že v predchádzajúcom programovom období 2014 až 2020 s dobehom do roku 2023 čerpalo z Európskych štrukturálnych a investičných fondov viac ako 316 miliónov eur prostredníctvom približne 50 projektov. Konštatovanie NKÚ sa podľa neho týka len šiestich projektov, ktoré boli späťvzaté počas obdobia 2018 až 2023. Z nich ale dva projekty boli opätovne predložené a schválené, jeden projekt bol prehodnotený a nerealizovaný a jeden projekt je zaradený v zásobníku projektových zámerov pre aktuálne programové obdobie. Len dva neskôr realizovalo z vlastných zdrojov.
Nesúhlasí ani s niektorými uvedenými rizikami zaťaženia rozpočtu, odôvodňuje to napríklad aj tým, že nebolo konštatované porušenie zákona o verejnom obstarávaní, a teda na vymáhanie sumy neexistuje žiaden oprávnený dôvod. Za výrok skresľujúci realitu považuje takisto magistrát riziko stopercentnej korekcie, ktorú NKÚ identifikoval na projektoch niektorých trolejbusových tratí, s tvrdením NKÚ „absolútne nesúhlasí“.
Úverové zaťaženie Bratislavy
NKÚ rovnako poukazuje na rozpočtovanie nových úverov aj na ďalšie roky, s čím súvisí aj nárast miery zadlženia. „Dlhová služba v roku 2024 oproti roku 2023 narastie až o 415,3 percenta,“ uvádza sa v správe NKÚ. Zároveň bolo identifikované riziko, že v prípade prekročenia dlhu nad 50, respektíve 60 percent z bežných príjmov obce sa dostáva hlavné mesto do insolventnosti, tým sa v rámci Programu Slovensko stáva neoprávneným žiadateľom.
Magistrát deklaruje, že úverové zaťaženie mesta je pod 50 percentami a robí opatrenia a nastavuje rozpočet tak, aby uvedené zaťaženie naďalej klesalo. „Mesto neplánuje prekročiť prvé sankčné pásmo dlhovej služby. Sme v limitoch a zároveň pracujeme na tom, aby sme percento zadlženosti znižovali,“ ubezpečila Pauková. Nesúhlasí ani s tvrdením, že by zadlženosť hlavného mesta bola „kamuflovaná“ tým, že by časť úverového zaťaženia presúval magistrát na nejaký mestský podnik, napríklad Dopravný podnik Bratislava.
Pohľad mestských poslancov
Správu z kontroly počas rozpravy kritizovali niektorí mestskí poslanci. Poslanec Martin Winkler spomenul „machinácie s rozpočtom“ či „umelé znižovanie úverového zadlženia“. Volá po konsolidácii, rovnako ako starostka Karlovej Vsi Dana Čahojová. Finančné zdravie mesta je podľa nej podlomené, kritizuje ústupky vo forme obchodovania s developermi pri územnom pláne, nedôsledné vymáhanie pohľadávok či stavanie „vzdušných zámkov,“ ktoré si mesto nemôže dovoliť. Správa NKÚ neznie podľa nej lichotivo. Zároveň ale rozumie, že práca s eurofondmi je ťažká a administratívny proces zdĺhavý a komplikovaný.
Ďalšie dôležité správy
