Rakúsko je v rámci európskych krajín najčastejšie kritizované za to, že pôsobí ako živná pôda pre zahraničnú špionáž. Tomu má byť koniec, sľúbila ministerka spravodlivosti Alma Zadičová v rozhovore pre verejnoprávnu ORF, z ktorého vyberal Bloomberg.
Súčasné pravidlá umožňujú agentom spravodajských služieb pôsobiť na území nášho suseda, pokiaľ nešpehujú priamo Rakúsko. „Musíme zabezpečiť, aby všetky špionážne aktivity v Rakúsku boli trestné bez ohľadu na to, proti komu sú namierené,“ povedala A. Zadičová. „Tieto medzery v trestnom práve treba odstrániť.“
Prípady výmeny špiónov, atentátov a intríg z čias studenej vojny sa týkajú najmä Viedne. Podľa niektorých odhadov pôsobí medzi takmer 17-tisíc akreditovanými diplomatmi v meste s vyše dvoma miliónmi obyvateľov až sedemtisíc tajných agentov.
Tlak na zmenu zákonov rastie po tom, čo rakúska prokuratúra vydala príkaz na zatknutie bývalého predstaviteľa kontrarozviedky pre podozrenie, že pracoval pre Rusko. V roku 2023 investigatívny novinár, ktorý odhalil kremeľských špiónov pôsobiacich vo Viedni, utiekol z hlavného mesta, pretože sa bál o svoju bezpečnosť. Medzitým úrady pokračujú vo vyšetrovaní, či nemenovaný zatknutý dôstojník nebol súčasťou väčšej špionážnej siete, ktorú vedie rakúsky občan spojený s kauzou krachu nemeckej firmy Wirecard Jan Maršálek. Ten je od roku 2020 na úteku a pravdepodobne sa nachádza v Rusku, kde aj získal občianstvo, pričom je známy úzkou spoluprácou s ruskými tajnými službami.
„Veľmi obmedzené právne možnosti boja proti špionáži vedú k extrémne vysokému výskytu zahraničných spravodajských a tajných služieb v krajine,“ uviedol vo svojej najnovšej výročnej správe rakúsky Spolkový úrad na ochranu ústavy a boj proti terorizmu.
Globálnu výrobu potravín ohrozuje nadbytok soli v pôde, odhalila OSN
Problém, na ktorý upozorňujú vedci, môže ovplyvniť úrodu. Príčiny vidia v zlých poľnohospodárskych praktikách a zmene klímy