Sľuby podpory západných krajín voči Ukrajine „tak dlho, ako to bude potrebné“, začínajú vyznievať naprázdno, uviedol v rozhovore pre The Economist ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Niektorí spojenci môžu podľa neho vnímať pomalú protiofenzívu Ukrajiny ako dôvod na presadzovanie rokovaní s Ruskom.
Stále platí, že Ukrajina skutočne potrebuje od svojich spojencov finančnú a vojenskú pomoc. Z najnovšej analýzy Kielského inštitútu pre svetovú ekonomiku, ktorý sleduje medzinárodnú podporu pre Ukrajinu, vyplýva, že darcovia v období medzi 24. januárom 2022, teda mesiac pred vypuknutím vojny, a 31. júlom 2023 prisľúbili Kyjevu podporu vo výške 237,9 miliárd eur. Veľká väčšina pochádzala z USA a členských štátov Európskej únie.
Váha západných darcov sa však časom zmenila. Počas vojny boli Spojené štáty zväčša najštedrejším podporovateľom Ukrajiny. Pomoc od EÚ vrátane dlhodobých prísľubov sa však od januára 2022 zvýšila na takmer dvojnásobok americkej sumy (na 131,9 miliardy eur v porovnaní so 69,5 miliardy eur). K tomu treba pridať európske krajiny, ktoré nie sú členmi EÚ, ako sú Spojené kráľovstvo a Nórsko, a rozdiel sa ešte zväčší.
Európski darcovia čoraz viac sľubujú viacročné balíky pomoci. Napríklad „Ukraine Facility“, podporný program v hodnote 50 miliárd eur, by mal trvať do roku 2027. Nemecko prisľúbilo vojenskú podporu vo výške 10,5 miliardy eur, ktorú Ukrajine poskytne v rokoch 2024 až 2027. Nórsko zriadilo fond vo výške 6,5 miliardy eur, v rámci ktorého počas nasledujúcich piatich rokov poskytne bojujúcim Ukrajincom vojenskú, humanitárnu a ekonomickú pomoc.
Pokiaľ ide o zbrane a muníciu nasadené v boji, USA za svojimi európskymi súputníkmi stále zaostávajú. Ich vojenské prísľuby dosiahli ku koncu júla 42,1 miliardy eur. Viacerí uchádzači o nomináciu v republikánskych prezidentských primárkach navrhli, aby krajina svoju podporu Kyjevu prehodnotila.
Ďalšie dôležité správy
