Na svoj reštart čakal 27 rokov; najväčší ťažobný projekt na svete, orientujúci sa predovšetkým na železnú rudu a s tým súvisiacu infraštruktúru za 20 miliárd dolárov by sa mohol tento rok rozbehnúť. Medzitým bol zaťažený množstvom neúspechov, škandálov, ale aj niekoľkými falošnými obvineniami, píše Financial Times.
Rio Tinto uvedené na burze v Spojenom kráľovstve prvýkrát získalo licenciu na prieskum v pohorí Simandou v juhovýchodnej Guinei, približne 550 kilometrov od hlavného mesta Konakry, v roku 1997. Odvtedy krajina s 13 miliónmi obyvateľov zažila dva štátne prevraty, štyri výmeny na poste hlavy štátu a troje prezidentské voľby. Menil sa aj manažment anglo-austrálskeho projektu, viedli sa zdĺhavé súdne spory s viacerými rivalmi a došlo k urovnaniu obvinení z korupcie. Teraz sa čaká už len na to, kedy štátni čínski partneri Rio Tinto dostanú posledný súhlas z Pekingu. „Nič iné takéhoto rozsahu a veľkosti neexistuje,“ povedal Bold Baatar z Rio Tinto v nedávnom rozhovore.
Projekt sa v súčasnosti realizuje vo forme partnerstva medzi Rio Tinto, guinejskou vládou a najmenej siedmimi ďalšími spoločnosťami, pričom päť z nich pochádza z Číny. Jedna baňa má ťažiť železnú rudu – projekt Simfer – v spolupráci s konzorciom pod vedením najväčšieho svetového producenta hliníka Chinalco. Druhú baňu – projekt WCS – postaví Baowu, najväčší svetový výrobca ocele, v spolupráci s konzorciom vedeným spoločnosťou Winning International Group so sídlom v Singapure. Zmluvné strany budú zároveň spolufinancovať výstavbu 552 km dlhej železnice, ktorá sa bude stáčať cez hornaté vnútrozemie Guiney k moru, a rozvoj prístavu na pobreží Atlantiku.
Odhaduje sa, že podiel Rio Tinto na celkových nákladoch bude 6,2 miliardy dolárov, čo je viac ako celé ročné kapitálové výdavky spoločnosti v niektorých z posledných piatich rokov. „Historicky, keď sa pozriete na ťažobný priemysel, každá baňa mala svoju vlastnú infraštruktúru,“ doplnil ešte B. Baatar.
Ďalšie dôležité správy
