Spoločnosť Cheniere, popredný vývozca skvapalneného zemného plynu (LNG) v Spojených štátoch, je „ochotná vybudovať prírastkové zariadenia“ na uspokojenie rastúceho európskeho dopytu. Informoval o tom portál euractiv.com s tým, že firma varovala, že dodatočná kapacita nebude uvedená do prevádzky skôr, ako v druhej polovici tohto desaťročia.
USA sa v prvej polovici roku 2022 stali najväčším svetovým vývozcom LNG, čím zaplnili časť vákua po Rusku, ktorého vývoz do Európy sa po februárovej invázii na Ukrajinu prepadol. Klesajúce dodávky z Ruska „naozaj zmenili dynamiku toku“ plynu v Európe, povedal výkonný viceprezident zodpovedný za celosvetové obchodovanie v Cheniere Corey Grindal.
V tomto roku dodali USA do Európy „necelých 40 miliárd kubických metrov“ plynu, čo je takmer polovica objemu, ktorý šiel z Ruska za celý rok (80 miliárd). „Takmer polovica pochádza z dodatočného amerického LNG,“ povedal C. Grindal. Rýchlosť, akou boli USA schopné zvýšiť dodávky LNG, prekonala podľa neho európske očakávania.
Stabilný dopyt
V marci, len niekoľko týždňov po ruskej invázii na Ukrajinu, sa USA tento rok zaviazali dodávať 15 miliárd metrov kubických LNG na trhy EÚ, zatiaľ čo únia ponúkla „stabilný dopyt po dodatočnom LNG v USA“ vo výške približne 50 miliárd metrov kubických ročne aspoň do roku 2030.
Keď už bolo dodaných 40 miliárd, C. Grindal uviedol, že export USA sa pravdepodobne tento rok „relatívne priblíži“ až k hranici 50 miliárd.
Teraz sa Cheniere snaží upevniť túto pozíciu novými plánmi na privedenie ďalšieho skvapalneného plynu do Európy. V júni americká spoločnosť oznámila konečné investičné rozhodnutie rozšíriť svoju exportnú kapacitu o ďalších 10 miliónov ton ročne. Za predpokladu, že ceny plynu v Európe zostanú dostatočne vysoké, „myslím si, že budete aj naďalej vidieť, že LNG pokračuje v ceste do Európy,“ povedal C. Grindal.
Nová prírastková kapacita
Európski zákazníci však budú musieť počkať niekoľko rokov, kým budú k dispozícii ďalšie dodávky, varoval výkonný viceprezident Cheniere, keďže infraštruktúra potrebuje čas na vybudovanie.
„Keď sa pozriete na nasledujúcich 12 až 24 mesiacov, realisticky neexistuje žiadna nová kapacita skvapalňovania, ktorá by sa mohla pripojiť online,“ povedal. „A to je na celom svete.“ Jediné krajiny, ktoré sú schopné zvýšiť export, sú USA a Katar. Tieto prírastkové dodávky však nevstúpia do prevádzky skôr ako v „poslednej časti tohto desaťročia,“ varoval.
„Bohužiaľ, taká je realita. Sú to veľmi drahé, veľmi veľké zariadenia, ich výstavba trvá tri až štyri roky,“ vysvetlil C. Grindal. Zdôraznil, že júnové rozhodnutie spoločnosti rozšíriť kapacitu na skvapalňovanie plynu a exportnú kapacitu o ďalších 10 miliónov ton ročne bolo veľkou investíciou.
„Toto zariadenie stojí osem miliárd dolárov. Takže môžete vidieť množstvo kapitálu, ktorý je potrebný, a prečo hľadáme dlhodobú istotu od dôveryhodných protistrán, aby sme mohli podporiť budovanie týchto zariadení,“ povedal.
Treba dlhodobé zmluvy
Európski nákupcovia plynu pomohli Cheniere expandovať, povedal C. Grindal s odvolaním sa na nórsky Equinor a francúzsky Engie. Ale v konečnom dôsledku, tieto rozhodnutia je podľa neho možné urobiť len vtedy, ak zákazníci v Európe alebo inde budú schopní podpísať dlhodobé zmluvy, ktoré ponúkajú stabilný dopyt dodávateľom.
„Z dlhodobého hľadiska sme ochotní expandovať – so správnou zmluvnou podporou, ktorá umožní výstavbu týchto veľmi veľkých a drahých zariadení,“ zdôraznil C. Grindal.
Európska komisia je však zdržanlivá, pokiaľ ide o dlhodobé cenové zmluvy, pretože podľa nej riskujú brzdenie voľného toku plynu v Európe. Namiesto toho Brusel podporil spotové obchodovanie, ktoré umožňuje európskym zákazníkom ťažiť zo znížených cien, keď sú zásoby bohaté.
V legislatívnych návrhoch predložených v decembri minulého roka Brusel prijal otvorenejší prístup k dlhodobým zmluvám s tým, že by nemali trvať po roku 2049. Rozhodnutie, či uzatvárať dlhodobé zmluvy, je v konečnom dôsledku na Európanoch. Okrem toho môžu regulačné orgány EÚ pomôcť aj podporou výstavby dodatočnej kapacity na spätné splyňovanie LNG, ktorá je potrebná na vykladanie lodí.
„Ak nebudete mať viac zariadení na spätné splyňovanie, nebude už žiadny LNG, ktorý by mohol vstúpiť na kontinent,“ povedal C. Grindal. „Bez ohľadu na to, či je to z USA alebo kdekoľvek inde - to je len fyzika.“
Environmentálne obavy
Európanov však znepokojuje aj vplyv rastúceho dovozu LNG zo Spojených štátov na životné prostredie. Food & Water Action Europe, environmentálna mimovládna organizácia, zverejnila minulý týždeň (26. októbra) novú analýzu hodnotiacu vplyv na Európu, keď sa zvýši dovoz LNG do USA na 50 miliárd metrov kubických ročne. „Dosiahnutie tohto cieľa by vytvorilo 400 miliónov metrických ton ekvivalentu CO2 ročne, čo je zhruba ekvivalent 100 uhoľných elektrární,“ zistila analýza.
Isté problémy robí aj legislatíva EÚ. Vo februári minulého roka americká spoločnosť oznámila, že začne umiestňovať „štítok emisií uhlíka“ na každú loď LNG naloženú v skvapalňovacích zariadeniach spoločnosti, aby zákazníci mohli kvantifikovať uhlíkovú stopu nákladnej lode, ktorú kupujú.
Každý americký producent plynu spolupracujúci so spoločnosťou Cheniere musí tiež každoročne monitorovať, hlásiť a overovať emisie zo svojich vrtov a potrubí, vysvetlil C. Grindal. Spoločnosť pracuje aj na zlepšení stavu nasadením technológie, ktorá bude merať emisie metánu zo všetkých vrtov v USA, odkiaľ Cheniere nakupuje plyn.