Aj keď ruská energia tvorila len malú časť celkových dodávok, hrozí, že jej strata bude mať obrovský negatívny dopad na krajinu. Fíni si tak budú musieť vybrať medzi zlými alternatívami, píše agentúra Bloomberg.
Ak sa plánované odstávky neuskutočnia, povedal Arto Pahkin, manažér prevádzkovania siete v spoločnosti Fingrid Oyj, ktorá dohliada na elektrickú sieť v krajine, dôjde k rozsiahlemu narušeniu celoštátnej prevádzky a „ľudia by mohli zomrieť“.
Fínsko môže byť uprostred zimy veľmi nepríjemné. Teploty často klesajú pod -20°C a v najtmavších mesiacoch roka je v Helsinkách menej ako šesť hodín svetla denne.
V máji Rusko zastavilo krajine predaj elektriny a plynu ako zjavnú odvetu za jej nesúhlas s vojnou na Ukrajine a rozhodnutie vstúpiť do NATO. Zatiaľ čo sa krajiny v celom regióne pripravujú na ťažkú zimu, Fínsko je obzvlášť ohrozené, pretože strata energie by mohla obyvateľov v priebehu niekoľkých hodín vystaviť hrozivým podmienkam.
Zároveň nie je snáď žiadna krajina lepšie pripravená na riešenie následkov, ak by zostala bez elektrického prúdu. Fínske ministerstvo obrany už roky vydáva brožúry o tom, čo robiť v prípade výpadku elektrickej energie, kde ľuďom odporúča, aby mali doma rádiá na batérie spolu s dostatkom potravín, vody a zdravotníckych potrieb na 72 hodín. Dokonca ešte pred vojnou na Ukrajine mala tieto zásoby po ruke približne tretina fínskych občanov.
Mervi Pirttikoski-Takalová, účtovníčka, ktorá žije v metropolitnej oblasti Helsínk, uviedla, že už teraz obmedzuje spotrebu elektrickej energie tým, že vypína podlahové kúrenie, keď ho nepotrebuje. „Na podlahy sme pridali ďalšie koberce a kúpili sme si baterky,“ povedala 53-ročná žena a poznamenala, že zima je len „malá nepríjemnosť“ v porovnaní s tým, čím si prechádzajú Ukrajinci.
To, čo sa momentálne deje, je vyvrcholením dlhoročného plánovania. V septembri 2014 úradníci prerušili dodávku elektriny pre 70-tisíc ľudí v arktickom meste Rovaniemi, aby zistili, ako by sa náhly výpadok elektriny veľkého rozsahu prejavil v reálnom živote. Cieľom cvičenia bolo umožniť úradom nacvičiť si tzv. čierny štart, pri ktorom sa energetická sústava/napájacia sieť obnoví bez pomoci dovážanej energie. Podľa Pahkina, ktorý sa zúčastnil na tejto aktivite, to bol varovný signál, ktorý prinútil orgány pozmeniť svoj prístup. Ak by k zmene nedošlo, „boli by sme v ťažkej situácii,“ povedal. Odvtedy sa pravidelne plánujú cvičenia, pričom posledné sa konalo tento rok v septembri v Helsinkách.
Hoci Fínsko od roku 1974 nezažilo výpadok elektriny spôsobený zlyhaním vnútroštátnej elektrickej siete, hrozba zostáva aktuálna, pokým sa krajine nepodarí zabezpečiť dovoz. Na rozdiel od susedného Švédska a Nórska, ktoré majú bohaté zásoby vodnej energie, Fínsko má málo domácich energetických zdrojov. Takmer všetku svoju fosílnu energiu nakupuje a na pokrytie výpadkov sa spolieha na dovoz. Určitá úľava by však mohla prísť v najbližších mesiacoch, keď táto malá severská krajina po takmer 14-ročnom odklade konečne uvedie do pravidelnej prevádzky najväčší jadrový reaktor v Európe.
Dovtedy sa Fíni rozhodli pred zásobiť sa palivovým drevom, plynovými ohrievačmi a dieselovými generátormi, berú tak veci do vlastných rúk tým, že znižujú spotrebu elektriny. Okrem toho, že vláda vyzvala ľudí, aby znížili teplotu v interiéri, sprchovali sa kratšie a viac využívali verejnú dopravu, prijala aj vlastné iniciatívy na úsporu energie, medzi ktoré patrí skrátenie prevádzkových hodín vlastnej sauny v parlamente.
