Oblasť medzi severovýchodným Poľskom na hraniciach s Bieloruskom na prvý pohľad nepatrí k cestovateľským atrakciám. Je tam zložité dopravné spojenie a turistov neupúta ani historickými pamiatkami. Tento nevýznamný región ale skrýva európsky skvost. Ide o panenskú prírodu v srdci pralesa Białowieża (po poľsky Puszcza Białowieska, po slovensky Bielovežský národný park).
Ide o najstarší a najväčší prales na európskom území, ktorý je od roku 1979 Svetovým dedičstvom UNESCO a rozprestiera sa na 150-tisícoch hektárov na území oboch krajín (na poľskej strane je 60-tisíc hektárov). Vznikol pred 10-tisícmi rokov a do dnešných dní si žil bez zásahu človeka aj vďaka tomu, že poľská šľachta si ho vyhliadla ako lovecký revír, upozorňuje agentúru AP, na ktorú sa odvolal portál Respekt.cz.
Výrub sa už začal
Poľská vládna strana Právo a spravodlivosť Jarosława Kaczyńskeho minulú stredu v pralese začala ťažbu dreva. Vláda si ťažkú hlavu nerobila ani z aktivistov, environmentalistov ani z kritiky Európskej únie. „Operácia sa začala dnes,“ potvrdil pre denník The Guardian prezident Štátnych lesov Konrad Tomaszewski, ktorý tak ohlásil začiatok pílenia nechránených oblastí, ktoré sú súčasťou posledných pozostatkov pôvodného pralesa. Ten sa kedysi tiahol celou Európou. Niektoré stromy majú 50 metrov a sú staré vyše 500 rokov.
This needs to be stopped. @KarmenuVella, please act NOW! #Bialowieza #NatureAlert https://t.co/NINMJuyxpW
— Angelika Pullen (@Ang_Pullen) May 26, 2016
Šéf lesov má na výrub rovnaký názor ako poľská vláda. Tvrdí, že je nutné „zastaviť poškodzovanie stromov“, ktoré napadol lykožrút smrekový. Lykožrútom bolo údajne napadnutých 10 percent smrekov (tri percentá všetkých stromov) a kontrolovaným výrubom sa má chrániť nielen zvyšok lesa, ale aj turisti a lesníci, ktorých môžu poškodené stromy vážne zraniť.
Ekologickí aktivisti varujú, že ťažbou sa zničí ekosystém, ktorý bol nedotknutý človekom desiatky rokov. Je domovom najväčšieho európskeho cicavca zubra a v lesoch sa voľne pohybuje populácia vlkov a rysov. V pralese našlo domov 20-tisíc živočíšnych druhov, 250 druhov vtákov a darí sa v ňom jedinečnej flóre. „Vyzývame Európsku komisiu, aby zasiahla čím skôr, aby poľská vláda neumožnila nevratné zničenie pralesa,“ povedala aktivistka Katarzyna Jagiellová z Greenpeace Poľsko vo vyhlásení. Vláda ale tvrdí, že ak nezasiahne pílením, dôjde k vážnemu poškodeniu pralesa.
V marci tohto roka odfotila Greenpeace dôkaz, že v národnom parku už s výrubom neoficiálne začali Zdroj: flickr.com/Greenpeace Polska
Hodnota pralesa a princíp jeho fungovania bez zásahu človeka pritom spočíva v tom, že riešenie problémov necháva na prírodu. To znamená, že v prípade napadnutia lykožrútom je prirodzené, že slabšie stromy podľahnú a rozložia sa. Padnuté a hnijúce kmene tvoria ideálny ekosystém pre tisíce druhov hmyzu, čo zvyšuje biodiverzitu celého systému. Silné stromy si nájdu cestu, ako sa ubrániť, prirodzený výber si s tým poradí.
Výrub časti pralesa je ďalším z kontroverzných rozhodnutí poľskej vlády, ktorú Brusel kritizuje za reformy v ústavnom súdnictve a médiách, kde „zoštátnila verejnoprávne médiá“.
V rámci plánu chce vláda vypíliť v nechránenej časti lesov 188-tisíc kubíkov dreva do roku 2021. Pôvodná stratégia pritom počítala so 40-tisícmi kubíkov. Kým na bieloruskej strane je les celý vyhlásený za národný park, v Poľsku je chránená len časť pralesa, čo formálne umožňuje výrub.
Do celej veci sa už vložil aj nábytkársky gigant Ikea, ktorý deklaroval, že drevo vyťažené z pralesa alebo jeho okolia nebude kupovať. Práve švédska firma nakupuje od Poliakov 25 percent objemu dreva, ktorý používa na výrobu nábytku.
Politické čistky
Celý problém má aj politickú rovinu. Minister životného prostredia Jan Szyszko pred dvoma týždňami odvolal 32 z 39 vedcov zo Štátnej rady pre ochranu prírody, pretože sa postavili proti ťažbe.
Vedci boli takmer okamžite nahradení ľuďmi, ktorí prišli z odvetvia lesníctva alebo poľovníctva a s väčšou ťažbou dreva nemajú morálny problém. Členom sa stal aj profesor Janusz Sowa, ktorý pôsobí na univerzite v Krakowe a je lesníkom. Vo februári sa vyjadril, že „existuje (len) jeden spôsob pre správu lesov : sekera“. Poľská vláda sa k jeho vyjadreniam nechcela vyjadriť.
Novou šéfkou rady sa stala Wanda Olech-Piasecka, ktorá dokonca nemá problém ani s limitovaným odstrelom zubrov európskych - na komerčné účely. Minister životného prostredia odkázal, že nová rada „bude efektívne pracovať s využívaním prírodných zdrojov v prospech človeka, ktoré je v súlade s konceptom udržateľného rozvoja“.
V národnom parku žije početná populácia chráneného zubra európskeho. Zdroj: SITA/AP
„Boli sme vyhodení, pretože nová vláda potrebuje vedcov, ktorí budú tlieskať vyššej ťažbe dreva a budú presviedčať verejnosť, že tento šialený nápad je v poriadku,“povedal jeden z prepustených vedcov Przemysław Chylarecki.
Už po dvoch mesiacoch od októbrových volieb ministerstvo životného prostredia odvolalo z pozície šéfa národného parku Mirosława Stepaniuka. Asi nie náhodou, pretože aj on sa postavil proti ťažbe a vládu naopak žiadal, aby celý park bol chránenou zónou ako to je v Bielorusku. Minister J. Szyszko novinárom povedal, že k dôvodom odvolania sa nechce vyjadrovať, ale „mal na to právo a tak aj urobil“.
Vedci a aktivisti sa domnievajú, že lykožrút je iba zámienkou a skutočným zámerom výrubu stromov sú zisky z predaja dreva. Denník The Guardian spomína sumu 700 miliónov zlotých, teda 158 miliónov eur.
V rozhovore pre týždenník Do Rzeczy ale minister povedal, že stromy vyťažené v pralese treba racionálne zužitkovať: buď ako kurivo, alebo na výrobu nábytku. „Na to sú tam tie lesy, aby slúžili človeku,“ povedal. Podobné slová volil aj v predvolebnej kampani, kde bývalej vláde vyčítal, že nevyužíva dostatočne potenciál lesov.
Hovorca rezortu životného prostredia Jacek Krzemiński tvrdí, že za ťažbou nemožno hľadať komerčný účel, keďže píliť sa bude len napadnuté drevo, ktoré je dobré maximálne ako palivo. Vláda je presvedčená, že ak by zarátali náklady na ťažbu a dopravu dreva, predaj by bol nerentabilný a skončil by v strate.
Bývalý šéf Bielovežského národného parku M. Stepaniuk je ale presvedčený, že Štátne lesy, ktoré majú zabezpečovať ochranu národných lesov, sú v skutočnosti výhodným biznis podnikom, ktorý síce prírodu chráni, ale na druhej strane drevo predáva. Ročné tržby predstavujú sedem miliárd zlotých (1,58 miliardy eur). Až 90 percent z tejto sumy sú tržby z predaja palivového dreva alebo dreva, ktoré končí na pílach alebo v celulózkach.
Miestni obyvatelia v okolí parku sú predovšetkým starší ľudia (mladí odchádzajú z chudobného regiónu do miest). S výrubom nemajú morálny problém, práve naopak. Podobne ako v niektorých častiach Slovenska, zoberú sekeru alebo motorovú pílu a drevo z priľahlých lesov národného parku znášajú domov, aby ním vykurovali. Požiadavky aktivistov, aby sa národný park rozšíril aj o nechránené územia, vnímajú preto veľmi citlivo.
Navyše v chudobných regiónoch je lesníctvo najväčším zamestnávateľom, od ktorého závisí obživa celých rodín. Aj to je dôvod, prečo majú lesníci lokálnu politickú moc. „V malých mestách a dedinách v Poľsku sú kňaz a lesník členovia zastupiteľstva obce. Väčšina lesov v Poľsku je vlastnená štátom, preto lesníctvo v podstate riadi asi 30 percent našej krajiny,“ povedal pre portál Deutsche Welle poľský aktivista, ktorý nechcel byť menovaný.
Ekoteroristi, ktorí by mali ísť do gulagov
V marci, krátko po prijatí zákona, ktorý výrub umožnil, sa v Poľsku začal boj vládnych úradníkov a majiteľov časti lesov s aktivistami - niektorým z nich sa vyhrážali anonymne smrťou, ďalších obviňovali z puču proti štátnym záujmom.
„Ľudia, ktorí sú napojení na lesníkov, sú veľmi agresívni. Hovorili nám, že sme ekoteroristi, ktorých platia Nemci a niektorí vraveli, že by niekto mal zabiť pár ekoteroristov,“ povedala denníku The Guardian 37-ročná aktivistka Joanna Łapińska. Odkedy sa zapojila do petície, háda sa s manželom, ktorý má na to iný názor.
Spory medzi aktivistami a lesníkmi vyvrcholili pred pár mesiacmi, keď na jednej z konferencií, ktorú zastrešovala vládna strana, povedal starší lesník a včelár Anatol Filipczuk (na videu), že aktivistom „by mali odseknúť hlavu alebo poslať do väzenia na 25 rokov za to, čo robia lesu“. U účastníkov diskusie vyvolali potlesk.
Na rovnakej konferencii zástupca regiónu Podlaskie (Podleské vojvodstvo) na hraniciach s Bieloruskom enviroaktivistom odkázal, že sú „paraziti a mali by byť poslaní k Putinovi do gulagov na desať rokov a viac“.
Situáciu s výrubom si príde 4. júna overiť do parku delegácia z UNESCO, ktorá spolu s vedcami a Medzinárodnou úniou na ochranu prírody a prírodných zdrojov zaslala vláde pred dvoma týždňami list, v ktorom ju upozornila, že výrubom drasticky porušuje medzinárodne dohovory o ochrane prírody. V konečnom dôsledku sa môže poškodiť nielen biodiverzita pralesa, ale ohrozený je aj turistický ruch - do regiónu prichádza za prírodou každoročne 140-tisíc turistov.
Do riešenia problému sa zapojila aj Európska únia, ktorá vyjadrila obavy a prisľúbila, že bude o téme s poľskou vládou diskutovať - v pondelok bol minister životného prostredia na koberčeku v Bruseli a údajne s úradníkmi debatoval osem hodín, čo potvrdil na tlačovej konferencii.
