Najšikovnejší žiaci žijú v Šanghaji a Južnej Kórei

Rodičia, ktorí s nevôľou sledujú svoje ratolesti, ako dokážu pol dňa presedieť za počítačom, majú o dôvod menej na obavy o ich budúcnosť. Žiaci z krajín, ktoré sú vo vývoji a používaní moderných informačných technológií svetovými lídrami, sa umiestnili v medzinárodnom porovnávaní vedomostí a zručností na prvých priečkach. Podľa rebríčka PISA 2009 (Programme for International Student Assessment) žijú najšikovnejší žiaci v Šanghaji (Čína), Južnej Kórei a vo Fínsku.

Žiadna ružová budúcnosť

Testovanie PISA sa vo svete uskutočňuje od roku 2000 v trojročných cykloch a poskytuje údaje o vedomostiach a zručnostiach 15-ročných žiakov v troch oblastiach - čitateľskej, matematickej a prírodovednej gramotnosti. Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) zoraďuje krajiny do troch skupín: skupina s výkonom nad priemerom OECD, na úrovni priemeru OECD a skupina s výkonom pod priemerom OECD.

V ostatnom meraní dosiahli nadpriemerné hodnoty žiaci jedenástich krajín zo 65 hodnotených. Z európskych sú medzi nimi Fínsko, Holandsko a Belgicko. Z východoeurópskych krajín si najlepšie počínali žiaci z Estónska (13. miesto podľa skóre v čitateľskej gramotnosti) a Poľska (15. miesto).

„Zručnosti a vedomosti žiakov na nadpriemernej úrovni sú kľúčové predpoklady k inováciám, ekonomickému rastu a sociálnemu rozvoju krajiny,“ píše sa v správe OECD.

Z tohto pohľadu Slovensko ružová budúcnosť nečaká. Do priemeru OECD sa slovenskí žiaci dostali len v jednej zo subkategórií čitateľskej gramotnosti a v matematickej gramotnosti. Spolu 4 500 slovenských žiakov zo 189 škôl, ktorí sa v marci minulého roku testovania zúčastnili, získalo v matematickej gramotnosti priemerné skóre 497 bodov, čo je o jeden viac ako priemer všetkých hodnotených krajín. V čitateľskej a prírodovednej gramotnosti sa Slovensko umiestnilo pod priemerom hodnotených krajín.

Radšej časopisy ako knihy

Hlavnou sledovanou oblasťou bola v ostatnom meraní PISA čitateľská gramotnosť. V nej patrí Slovensku 32. až 37. miesto spomedzi všetkých hodnotených krajín (v matematickej gramotnosti 19. až 28. miesto). „Pozitívnym ukazovateľom je zníženie podielu slovenských žiakov vo výkonovo najnižšej, tzv. rizikovej skupine, ktorý v porovnaní s rokom 2006 klesol z 27,8 percenta na 22,2 percenta,“ uvádza sa v správe slovenského Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu k zverejneným výsledkom. Z nich vypláva, že až 41 percent slovenských 15-ročných žiakov vôbec nečíta pre potešenie (priemer OECD je 37 percent). Štúdia zverejnená spolu s výsledkami merania však preukázala, že čím väčšie potešenie majú žiaci z čítania, tým je ich výkon v škole vyšší.

Najobľúbenejším čitateľským materiálom sú pre 80 percent slovenských tínedžerov časopisy. Náučnú literatúru číta 20 percent slovenských žiakov (priemer OECD je 19 percent), beletriu 18 percent (OECD 31 percent) a kreslené príbehy 13 percent školákov.

Z výsledkov je tiež možné určiť, koľko žiakov zo skupiny 15-ročných možno zaradiť k elite najmúdrejších. Nadpriemerné výsledky aspoň v jednej zo sledovaných oblastí dosiahlo 16,3 percenta študentov, vo všetkých zručnostiach a vedomostiach excelovalo 4,1 percenta z nich. Správa tiež zdôrazňuje fakt, že čínsky Šanghaj patrí ku krajinám s HDP na hlavu nižším než je priemer OECD, čo znamená, že „nižší príjem nie je nekompatibilný s excelentnými výsledkami vo vzdelávaní.“ Podľa OECD korelácia medzi HDP na hlavu a výsledkami žiakov sa vzťahuje len na šesť percent z rozdielu vo výkonnosti žiakov z rôznych krajín.

V správe k výsledkom merania sa tiež uvádza, že krajiny, v ktorých majú školy väčšiu autonómiu v tom, čo sa majú žiaci učiť a ako ich hodnotiť, dosahujú lepšie výsledky ako krajiny s rigidným systémom. 

Ilustračné foto na titulke - Archív