Aj dve desaťročia po páde komunizmu si mnohí vlastníci budov nemôžu slobodne užívať majetky, ktoré im kedysi zhabal totalitný režim. Domy im boli vrátené aj s nájomníkmi, ktorí vďaka ochrannej ruke štátu platia len symbolické nájomné nepokrývajúce ani náklady na údržbu budov. „Osem rokov sme tu mali pravicovú vládu, ktorá tvrdila, že súkromné vlastníctvo je nedotknuteľné, a vykašľala sa na to,“ posťažoval sa minulý mesiac premiér Robert Fico. Zrejme už o necelé dva týždne by jeho vláda mala po viacerých odkladoch hlasovať o riešení problému. Presnejšie, iba o dlhodobom pláne, čo s nájomníkmi v reštituovaných bytovkách, ktorý má zaplatiť až budúca vláda. Znepriatelené strany sa zatiaľ vydali, alebo plánujú vydať, na cestu súdnych – pre štát potenciálne drahých – sporov.

Na neskôr

O spore medzi majiteľmi a nájomníkmi sa hovorí najviac za súčasnej vlády. Prvý príspevok koalície k problému bol odklad riešenia zdedeného po druhej vláde Mikuláša Dzurindu. Parlament ešte v roku 2005 rozhodol, že nájomníci stratia ochranu v podobe regulácie nájomného k 1. júlu 2007 bez toho, aby bolo vyriešené, čo s nimi. Súčasná koalícia odložila začiatkom toho istého roka dereguláciu na koniec roka 2008 a začala pracovať na scenároch, čo s obyvateľmi reštituovaných bytoviek. Na rozhodnutí o odklade nič nezmenila ani ústavná sťažnosť generálneho prokurátora (ktorú neskôr sám stiahol), že ide o zásah do práva vlastníkov slobodne nakladať s majetkom.

Riešenie v podobe návrhu zákona predstavilo ministerstvo výstavby vlani na jar. Navrhlo, že štát postaví nájomné byty tým, ktorým na nové bývanie nepožičajú banky. Vláda po protestoch nájomníkov návrh zákona neschválila. Ministerstvo financií následne pripravilo výnos, ktorým sa deregulácia odložila prakticky na neurčito.

Príbeh o neriešení pokračuje aj v súčasnosti. Ministerstvo výstavby vypracovalo nový materiál. No ten už nemá podobu návrhu zákona, ale iba plánu na predkladanie návrhov príslušných zákonov. Kľúčový návrh zákona, ktorý by dovolil majiteľom ukončiť nechcené nájomné vzťahy, má podľa novej koncepcie predložiť ministerstvo výstavby na rokovanie vlády do 30. júna budúceho roka. Čo by znamenalo, že do parlamentu by sa dostal až v ďalšom volebnom období.

Zatiaľ pritom nie je schválená ani koncepcia. Začiatkom júla ju vláda opäť len odložila na neskôr. Hoci ministerka práce Viera Tomanová tvrdila, že už v auguste by materiál vládou mal prejsť. „Osobne si myslím, že to znovu odložia,“ reaguje šéf združenia majiteľov nehnuteľností s regulovaným nájomným Karol Spišák. Ktorému sa nepáči, že vláda nechce majiteľom kompenzovať straty spôsobené tým, že s nehnuteľnosťami nemohli nakladať podľa vlastného uváženia. Na druhej strane, na výstavbu bytov pre zhruba tisícku ľudí by malo ísť vyše 50 miliónov eur.

Na súdy

Optimizmom, naopak, hýri zástupca nájomníkov Kristián Straka. A víta, že kritériá na poskytnutie náhradného bývania sa oproti pôvodnému návrhu zmäkčili. Podmienkou na získanie nového nájomného bytu už totiž nemá byť neschopnosť zobrať si hypotéku, ale to, že nájomník nevlastní iný byt či dom.

Hlavný zámer vlády – zabrániť pri naprávaní jednej krivdy vytváraniu nových krívd voči nájomníkom sa však podľa neho splniť nepodarí. Ministerstvo financií totiž vlaňajším výnosom podmienilo možnosť žiadať o náhradný byt vyplnením formulára na stránke rezortu výstavby do konca roku 2008. Formulárom sa prihlásila necelá tisícka ľudí, prevažne bratislavských nájomníkov. K. Straka upozorňuje, že najmä dôchodcovia bez prístupu k internetu termín prihlásenia zmeškali a niekoľko tisíc ďalších nájomníkov tak ostane bez pomoci. „Keď sa to začne realizovať, ľudia si začnú závidieť. Štát s tým ešte bude mať problémy,“ odhaduje K. Straka. Pripúšťa, že jeho združenie bude na Európskom súde pre ľudské práva namietať porušenie práva na bývanie. Šancu si sľubuje najmä od sťažnosti, ktorú na európsky súd podala slovinská organizácia nájomníkov.

Ak je možnosť úspechu nájomníkov pred týmto súdom skôr teoretická, pri sťažnostiach vlastníkov nehnuteľností ide viac o otázku kedy. Štrasburg sa na stranu vlastníkov postavil v dôležitom verdikte z roku 2007 v prípade žalobkyne z Poľska. „Rozdiely s Poľskom sú minimálne a nemali by mať vplyv na to, aby sa naša sťažnosť posudzovala rovnakým spôsobom,“ myslí si Michael Siman, zástupca vyše tucta majiteľov, ktorí tento rok podali na európsky súd žalobu. Žiadajú každému z nich uhradiť nemajetkovú ujmu 50-tisíc eur plus rozdiel medzi regulovaným a trhovým nájomným. Čo sú pri každom majiteľovi ďalšie desaťtisíce. Ak by im aj súd priznal len časť požadovanej kompenzácie, išlo by o precedens, ktorý by platil aj pre ďalšie stovky majiteľov. Bezprostredné platenie napriek tomu vláde nehrozí. Rozhodovanie súdu sa totiž ešte môže ťahať roky, podobne ako je to pri dosiaľ nerozhodnutej českej sťažnosti z roku 2005.

Foto - Maňo Štrauch