Bytov s regulovaným a dotovaným nájomným je na Slovensku zúfalo málo, využíva ich len 1,5 percenta populácie. Drvivá väčšina Slovákov (90 percent) žije vo vlastnom, v podnájme v rámci súkromného sektora je okolo sedem až osem percent. Nové byty však pribúdajú veľmi pomaly, preto je cena bývania vysoká a z dlhodobého hľadiska neúnosná. Práve výstavba nájomných bytov alebo obnova existujúcich nehnuteľností a zmena ich účelu by pritom mohla pomôcť tento problém riešiť. Upozornili na to odborníci.

Nájomné byty či obnova by nielen že riešili stále problematickejšiu otázku bývania, ale naštartovali by i stavebníctvo, ktoré aj pre krízu zaznamenalo takmer štvrtinový prepad. Myslí si to predseda Združenia výrobcov murovacích materiálov Martin Mihál.

Odborníci však podotkli, že podpora výstavby nájomných bytov zo strany súčasnej vlády bola doteraz takmer nulová a ostala len vo volebných programoch strán. „A to aj napriek tomu, že práve štát by mal podporovať investície do kvalitných a udržateľných stavieb," dodal podpredseda Združenia Gabriel Szőllősi.

Na leteckej snímke developerský projekt Guthaus v Bratislave.
Neprehliadnite

Vlastné bývanie sa stáva luxusom. Dokedy budú ceny rásť a byty dostupné?

Prezident Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska (NARKS) Ján Palenčár vyčíslil, že na Slovensku chýba 400-tisíc bytov. Dopyt je násobne vyšší ako ponuka, čo vplýva na cenu nehnuteľností. Problém vidí v pomere vlastníctva k forme nájomného bývania. „Nie je zdravý. Západná Európa má pomer podstatne iný. Na nájomné byty tam pripadá 30 až 40 percent," vyčíslil . Myslí si, že pri väčšom využívaní nájomného bývania by ľudia boli flexibilnejší, pretože práve pre vzťah k nehnuteľnosti sú menej ochotní cestovať za prácou.

Odborníci sa zhodli, že nájomné bývanie treba zatraktívniť, aby si ho ľudia automaticky nespájali so sociálnou formou bývania.

Štát má zároveň už 20 rokov fungujúci nástroj na podporu rozvoja verejného nájomného bývania, podotkla Veronika Reháková z rezortu dopravy a výstavby. „Ide o kombináciu dotácie (40 percent) a zvýhodneného úveru zo Štátneho fondu rozvoja bývania (60 percent)," uviedla. Odborníci však tvrdia, že sa o podporných programoch málo vie a bolo by potrebné klásť na komunikáciu väčší dôraz.