Je to najmocnejšia žena v Európe, ktorá šéfovala exekutíve Únie v čase pandémie, naprávala vzťahy s USA a teraz vedie aj vojnovú stratégiu. Ursula von der Leyenová však nedokáže udržať svoj tím jednotný, píše Politico.
Do konca jej funkčného obdobia zostáva ešte takmer rok. Medzitým Európsku komisiu postihla vlna odchodov vedúcich predstaviteľov, ktorí sa vrhli na iné príležitosti. Prvý podpredseda EK sa stal doposiaľ najvyššie postaveným predstaviteľom EÚ, ktorý oznámil svoj zámer vrátiť sa domov a znovu vstúpiť do domácej politiky. Frans Timmermans sa chce po páde vlády Marka Rutteho uchádzať o post holandského premiéra. Podpredsedníčka EK Margrethe Vestagerová má zasa v úmysle uchádzať sa o post šéfky Európskej investičnej banky, ktorý sa uvoľní koncom roka.
Komisárka EÚ pre inovácie a výskum Marija Gabrielová sa vrátila do Bulharska, aby prevzala úlohu ministerky zahraničných vecí. Život mimo Bruselu láka aj ďalších. Komisár pre poľnohospodárstvo Janusz Wojciechowski trávi zasa na úkor svojich povinností v EÚ veľa času v rodnom Poľsku, tvrdia jeho kritici.
Blížia sa voľby
O 11 mesiacov čakajú Európsku úniu voľby, v ktorých 27 členských krajín bloku vyberá viac ako 700 členov europarlamentu. Následne bude vymenovaný nový výkonný orgán Európskej komisie a potenciálne aj nový prezident, ktorý nahradí U. von der Leyenovú.
Zatiaľ však nepovedala, či bude znova kandidovať na predsedníčku EK. Problémom je zrejme to, že von der Leyenová má špecifický štýl vedenia. Niektorí na jednej strane hovoria, že zlepšila profil Európskej komisie na medzinárodnej úrovni čiastočne tým, že si vybudovala úzky pracovný vzťah s americkým prezidentom Joeom Bidenom.
„Pravdepodobne je najmocnejšou šéfkou Komisie od čias Jacquesa Delorsa,“ povedal Desmond Dinan, profesor na George Mason School of Public Policy.
Napriek tomu jej štýl riadenia od začiatku pobúril niektorých kolegov. Keď získala medzinárodné poverenie viesť agendu reakcií EÚ na vojnu na Ukrajine, práve vlastnosti, ktorými si získala Američanov – nezmyselný, centralizovaný prístup k rozhodovaniu – ju odcudzili vlastným komisárom v Bruseli. Rozhodovala za zatvorenými dverami len s úzkym okruhom poradcov.
Bruselská úradníčka, ktorá si neželala byť menovaná, hovorí, že najväčším problémom von der Leyenovej je jej cieľavedomosť. „Kolegialita jej veľa nehovorí. Pri toľkých témach sa komisári dozvedajú dôležité veci prostredníctvom médií. Chýba diskusia.“
Chýbajúci pulz
Podľa niektorých je problémom von der Leyenovej to, že v skutočnosti nerozumie svojim vlastným komisárom. Komisári „nikdy neboli jednotní – ťažisko nebolo dobre definované,“ povedal profesor únijného práva Jean Monnet z parížskej HEC Alberto Alemanno. „Vyzerá to tak, že vedie Komisiu ako technokrat pochádzajúci z Nemecka obklopený nemeckými poradcami. Chýba tomu pulz,“ dodal.
Nemecká vláda sa rozhodla von der Leyenovú podporiť, aby si zabezpečila druhé funkčné obdobie na čele EK. Ak by chcela znova kandidovať, s najväčšou pravdepodobnosťou by to muselo byť s podporou Európskej ľudovej strany. Súčasná šéfka exekutívy Únie je však spájaná aj s ašpiráciou na funkciu generálneho tajomníka NATO, ktorá sa uvoľní, keď sa v októbri 2024 skončí (opakovane predlžované) funkčné obdobie Jensa Stoltenberga.
Ďalšie dôležité správy
![KK29 Kyjev - Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj a predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová pred tlačovou konferenciou 9. mája 2023 v Kyjeve. FOTO TASR/AP
Ukrainian President Volodymyr Zelenskyy, left, and European Commission President Ursula von der Leyen approach media before their press conference in Kyiv, Ukraine, Tuesday, May 9, 2023. (AP Photo/Efrem Lukatsky)](https://dam.nmhmedia.sk/image/59d4ba66-d9e5-41b2-b1a5-44c80a944c90_russia-ukraine-war341087957037.jpg/960/540)