Podiel slovenských domácností, ktoré majú úspory na neplánované situácie, sa medziročne nezvýšil a zostal rovnaký. Ostáva na 62 percentách ako pred rokom. Nepatrne klesol podiel domácností s úsporami vo výške aspoň jednomesačného príjmu z 26 percent na 25 percent. Klesol aj podiel tých s úsporami vo výške jednomesačného až trojmesačného príjmu z 28 percent na 26 percent a trojmesačného až šesťmesačného príjmu z 22 percent na 21 percent. Prieskum spoločnosti Kruk Česká a Slovenská republika, ktorá sa zameriava na správu pohľadávok finančných ústavov a korporátnych zákazníkov, ukázal však aj mierne zvýšenie podielu slovenských domácností s úsporami nad šesťmesačný až dvanásťmesačný zárobok, a to zo 14 percent na 16 percent.
Slováci myslia na zadné dvierka
Ako skonštatovala generálna riaditeľka spoločnosti Kruk Jaroslava Palendalová, Slováci sú zvyknutí myslieť na zadné dvierka a ak je to možné, držia si aspoň malú finančnú rezervu. V porovnaní s predchádzajúcim prieskumom sa úspory domácností vzhľadom na ich príjem nezvýšili, ale ani neznížili.
„To môže znamenať, že v čase rastúcich cien pozdržali Slováci niektoré investície v prospech úspor. Tomu zodpovedá aj medziročný pokles tržieb maloobchodníkov,“ hovorí. Úspory sú podľa nej kľúčové pre vyrovnaný domáci rozpočet, a to predovšetkým vo vzťahu k nečakaným výdavkom. „Ideálny stav je mať nasporenú sumu aspoň vo výške troch mesačných platov,“ doplnila Jaroslava Palendalová.
Vek a vzdelanie
Úspory majú najčastejšie mladí ľudia vo veku 18 až 24 rokov s podielom respondentov 70 percent a Slováci vo veku 25 až 34 rokov s podielom 67 percent. Obe skupiny si držia rezervu vo výške medzi jednomesačným až trojmesačným zárobkom. Oproti minulému prieskumu sa posunula veková skupina respondentov, ktorí najčastejšie uvádzajú finančnú rezervu presahujúcu ich príjem za tri roky. Teraz najčastejšie ide o ľudí vo veku viac ako 65 rokov s podielom deväť percent, zatiaľ čo predtým to boli ľudia vo veku 55 až 64 rokov.
Omnoho častejšie majú úspory ľudia s vysokoškolským vzdelaním, vyjadrilo sa tak 82 percent opýtaných. So stredoškolským vzdelaním má úspory 64 percent respondentov. Z respondentov so vzdelaním bez maturity má finančnú rezervu len 47 percent ľudí. S úrovňou dosiahnutého vzdelania rastie aj výška úspor v pomere k príjmu. Napríklad úspory vo výške presahujúcej ročný príjem ich domácnosti má deväť vysokoškolákov oproti piatim percentám respondentov so stredoškolským vzdelaním s maturitou.
Úspory vo výške mesačného príjmu
Sporiť sa darí predovšetkým obyvateľom Bratislavského a Žilinského kraja, najmenej obyvateľom kraja Nitrianskeho a Banskobystrického. Napríklad v Banskobystrickom kraji síce má úspory viac ako polovica domácností, ale spravidla len vo výške svojho mesačného príjmu.
Úspory majú výrazne častejšie ľudia žijúci v manželstve, súkromní podnikatelia a zamestnanci pracujúci v odbore bankovníctva a poisťovníctva. Nasledujú ľudia pracujúci v oblasti počítačov, sietí a telekomunikácií, v školstve, rovnako ako ďalší zamestnanci v armáde a v bezpečnostných zložkách. Oproti predchádzajúcemu prieskumu ubudlo ľudí bez práce, ktorí majú súčasne úspory, najčastejšie vo výške svojho jednomesačného až trojmesačného príjmu.
Ďalšie dôležité správy
