Najlepší recept na cenu je liberalizovaný trh a zdravá konkurencia

Prijatie tretieho liberalizačného balíčka hodnotí ako veľký posun vpred. No liberalizácia energetiky sa tým ani zďaleka nekončí. Treba nielen opraviť technické nedostatky legislatívy, ale najmä posunúť trh k ešte väčšej otvorenosti. Opätovné zavedenie regulácie pre malé podniky považuje za zbytočný krok späť. „Konkurenčný trh nepotrebuje ani reguláciu pre domácnosti,“ myslí si Vladimír Tvaroška, predseda Výkonnej rady dodávateľov energií.

Čo považujete za najvýznamnejšie zmeny, ktoré priniesla implementácia tretieho energetického liberalizačného balíčka?

Je ich viac, pozitívnych aj negatívnych. Zvýšila sa transparentnosť trhu. Zlepšila sa ochrana spotrebiteľa, podporilo sa konkurenčné prostredie, zjednodušila sa zmena dodávateľa. Podľa nových pravidiel je možná vlastne každý mesiac. Toto zrýchlenie pomáha liberalizácii, lebo vytvára konkurenčný tlak. To je dobre. Na druhej strane, niektoré zmeny sú zbytočné a škodlivé.

Napríklad?

Zavedenie regulácie cien plynu a elektriny pre malé podniky vnímam veľmi negatívne. Je to úplne zbytočná a nesystémová zmena. Na porovnanie, v Česku dnes už nefunguje regulácia ani pre domácnosti a ide o jeden z najlepšie fungujúcich trhov v Európe. Je tam taká konkurencia, že cenová regulácia už nikoho netrápi. Každý si bez problémov môže zmeniť dodávateľa. U nás ideme opačným smerom. V situácii, keď je na trhu veľká konkurencia, a to v plyne aj v elektrine je, to považujem za úplne zbytočné. Prináša administratívne náklady, obmedzuje trh a tento segment trhu sa stane pre dodávateľov veľmi málo zaujímavým.

Prečo?

Regulácia pre domácnosti a malé firmy je dnes nastavená tak, že marže sú veľmi nízke alebo žiadne. Takže tento segment prestáva byť pre dodávateľov atraktívny a bude mu chýbať súťaž. Trh sa bude z neho vytrácať, spotrebiteľom bude chýbať motivácia meniť dodávateľov, pretože tým zase bude chýbať motivácia ponúknuť im zľavy alebo iné benefity.

V prípade výroby tepla pre domácnosti sa regulácia ceny plynu zrušila. Čím to je, že v niektorých segmentoch nová legislatíva reguláciu uvoľňuje a v iných ju opätovne zavádza?

Pravdupovediac, vôbec tomu nerozumiem. Aby bolo jasné, v prípade teplárenských firiem to nevidím ako problém. Deregulácia je namieste, na trhu s plynom je dostatočná konkurencia. Každá tepláreň si môže vybrať z viacerých dodávateľov a nemôže mať s dereguláciou problém. Ale opakujem, nerozumiem, prečo majú mať malé podniky regulovanú cenu.

Prekáža vám aj niečo ďalšie?

Vedenie regulačného úradu bude mať veľmi silnú pozíciu, čo môže odpolitizovať energetiku. To by bolo fajn. Nové kompetencie však zároveň prinášajú nárast administratívneho bremena. Je to zbytočné, zdvíha to účastníkom trhu náklady a zaťažuje aj spotrebiteľa. Ale aby som bol spravodlivý, celkovo je implementácia tretieho balíčka pre slovenskú energetiku veľký posun vpred. Vyriešilo sa veľa vecí, najmä na trhu s elektrinou.

Čo najviac potešilo vás?

Osobne považujem za najdôležitejšie, že nové zákony umožňujú zjednotiť podmienky, za akých budú fungovať tri distribučné spoločnosti na trhu s elektrinou. Bude jeden vzorový prevádzkový poriadok. Doteraz si každá distribučná spoločnosť riešila niektoré procesy svojím spôsobom, čo komplikovalo systém a zvyšovalo náročnosť. Teraz sa to konečne podarí zjednotiť. V priebehu pár mesiacov sa tak výrazne zjednoduší trh s elektrinou. Druhá pozitívna vec je, že sa vytvorili podmienky, aby sa opravil systém bilancovania odchýlok a vyúčtovania, ktorý doteraz dodávateľom a účastníkom trhu veľmi komplikoval život. Ak sa tieto veci dotiahnu v sekundárnej a terciárnej legislatíve, tak sa podarí odstrániť problémy, ktoré na trhu s energiami reálne existovali.

Skúste byť konkrétnejší. Čo to znamená?

Od 1. septembra na základe platnosti novej legislatívy už neexistuje takzvaný zvyškový diagram. Pre spotrebiteľov to na prvý pohľad neznamená nič. Ale dodávatelia energií doteraz nevedeli skontrolovať, prečo platia za odchýlky. Dostali faktúru, sumu, ktorú majú zaplatiť, ktorá bola nie vždy zdôvodnená argumentmi. Po novom by malo byť jasné, že ten, kto odchýlku spôsobuje, za ňu bude platiť. A bude sa to dať kontrolovať.

Čiže trh s elektrinou bude transparentnejší.

Určite áno. Aj distribučné spoločnosti pochopili, že je v záujme všetkých hráčov, aby bol na trhu poriadok, a pristúpili k debate o zavedení nového systému veľmi konštruktívne.

To sa týka elektriny. Čo trh s plynom?

V prípade plynu je systém viac pozadu. Zmeny, ktoré by urobili poriadok, ešte Slovensko len čakajú. Systém je v oveľa horšom stave.

Dôvod?

Pretože ten trh je nový. Je celkom prirodzené, že tie veci sa vyvíjajú a nedajú sa zvládnuť naraz. Trh s elektrinou je tu dlhšie, takže to logicky funguje lepšie. Navyše distribučné spoločnosti sú tri. SPP distribúcia je jedna, preto v niektorých veciach to funguje pomalšie. Komunikáciu o trhu s plynom vnímame ako veľkú prioritu do najbližšej budúcnosti. Na druhej strane, pred piatimi rokmi by som neveril, že trh s plynom bude na Slovensku takto otvorený. Oproti očakávaniam z minulosti je to obrovská zmena. Aj keď za elektrinou výrazne zaostáva.

Nemalo by to byť pri plyne jednoduchšie?

Malo. Zo svojej podstaty ide o jednoduchšiu komoditu. Ale výrazne meškáme s pravidlami vnútorného trhu. Postupne sa odhaľujú slabiny systému a bude potrebné ich opraviť. Podobne ako v elektrine bude potrebné opraviť bilancovanie odchýlok. Ale vyžiada si to čas, bavíme sa o procese, ktorý bude trvať možno rok, možno dva. Nie sú to veci, ktoré sa dajú robiť zo dňa na deň. Pre laika sú to možno málo pochopiteľné, ale veľmi dôležité veci. Pretože keď bude systém lepšie fungovať, na konci dňa to prinesie spotrebiteľovi nižšiu cenu. Dnes systém umožňuje nejasné, zbytočne vysoké platby za odchýlky. Keď sa ich podarí znížiť, spoločne s vyšším tlakom na konkurenciu to bude mať pozitívny vplyv na cenu.

Čo ďalšie ostalo nedoriešené v legislatíve?

Ostalo tam dosť veľa technických problémov, ktoré treba opraviť. Ale nejde o zásadné zmeny, skôr určité nelogické detaily. Nie sú zladené niektoré lehoty. Napríklad zákazník má právo do 14 dní vypovedať novú zmluvu. Ale medzitým už beží zmenový proces, ktorý ani pôvodný dodávateľ nemôže zastaviť. Je zrejmé, že zákonodarca to takto nemyslel. Bolo to spôsobené nedostatkom času, keďže legislatíva sa prijímala veľmi narýchlo.

Akým nedostatkom času? Zákony sa pripravovali dlho, pôvodne mal byť tretí liberalizačný balíček platný už v marci minulého roka.

Zákony sa menili na poslednú chvíľu. Na úrovni vlády a neskôr aj v parlamente prišlo k zmenám, ktoré v pôvodných verziách neboli. Navyše bolo skrátené pripomienkové konanie.

Aké zmeny by ešte pomohli slovenskej energetike?

Momentálnou prioritou je doriešiť sekundárnu a terciárnu legislatívu, ako sú pravidlá trhu a prevádzkové poriadky, do konca roka pre oba trhy. Čiže vyladenie spomínaných technických problémov, ktoré zbytočne komplikujú život dodávateľom a predražujú energie pre spotrebiteľov, treba upraviť v nižších právnych normách. V prípade plynu by bolo dobré vstúpiť aj do energetického zákona, lebo bilancovanie a fungovanie trhu bude treba zlepšiť.

A z pohľadu infraštruktúry?

Prepájanie sústav. Aj v tomto je elektrina ďalej, historicky. Market coupling pomáha trhu, jeho likvidite. V prípade plynu je závislosť od východu stále veľmi výrazná. Preto je dobudovanie napríklad severojužného koridoru aj z pohľadu energetickej bezpečnosti jedna z kľúčových vecí. V prípade elektriny už funguje prepojenie trhov medzi Slovenskom, Českom a Maďarskom, treba v tom pokračovať aj smerom na Poľsko či Nemecko.

Čo bude zásadné, pokiaľ ide o vnútorný trh?

Jasné pravidlá, konkurencia a vzdelávanie spotrebiteľov. Mali by dostávať viac informácií, ako si vyberať dodávateľov, na základe čoho sa rozhodovať, čo si majú všímať, ako ušetriť. To je dlhodobý proces. Veľké a stredné podniky sú zorientované. Menší podnikatelia a domácnosti, tí osvetu potrebujú. Aj štátna a verejná správa či komunálny sektor. Potrebujú informácie, aby si mohli vybrať dodávateľa energií. Rovnako ako sa rozhodujú pri nákupe iných tovarov.

Kto by mal tú osvetu robiť? Ani zo zákona nie je jasné, kto je zodpovedná inštitúcia, na ktorú sa nespokojní spotrebitelia môžu v prípade problému obrátiť.

Určite je dôležité, aby štát mal nejaké kontrolné mechanizmy. Ale podľa mňa je kľúčové, aby samotní dodávatelia išli príkladom a snažili sa vzdelávať zákazníkov. Na trhu pôsobia aj firmy, ktoré nemajú dobré meno a s ktorými by som ja zmluvu nepodpísal. Je dôležité, aby sa postupne vyprofilovali slušné firmy, ktoré si nedovolia zákazníkom urobiť niečo neférové. Napríklad členovia nášho združenia, ktorí dodržiavajú náš etický kódex, nemajú problémy so zákazníkmi. Trh sa bude čistiť a nebude to trvať dlho a bude jasné, kto je seriózny a kto nie.

Čo je z pohľadu dodávateľov dnes najatraktívnejší trh?

Každý trh je prirodzene zaujímavý, veľký priestor vidím určite pri samosprávach a verejnej správe, kde sa zatiaľ konkurencia nevyužíva dostatočne. Ale boj je o každého zákazníka. Kľúčové bude dávať nielen produkt, teda samotnú komoditu, ale aj doplnkové služby: poradenstvo, návod, ako ušetriť napríklad na distribučných poplatkoch. Tento priestor je na Slovensku veľmi veľký. Prípadne zariadenia, ktoré spotrebiteľom umožnia efektívnejšie využívanie energií a nižšiu spotrebu. Bude to viac o komunikácii, o vzťahu, ktorý bude dlhodobý. Obchodníci sa budú musieť viac snažiť.

Dá sa dnes predpovedať vývoj cien energií?

Ak niekto tvrdí, že vie, ako sa budú vyvíjať ceny, tak mu neverím. Elektrina je dnes veľmi lacná. Ak sa ekonomika naštartuje, môže ísť hore, ale to je otázne. Pri plyne je situácia ešte komplikovanejšia, závisí od komunikácie Európskej komisie s Gazpromom, nových ložísk, napríklad bridlicového plynu, čo môže spôsobiť tlak na cenu. Ale odhadnúť časový horizont si dnes netrúfnem. Najlepší recept na cenu je liberalizovaný trh a zdravá konkurencia.

Vladimír Tvaroška (40)

vyštudoval zahraničný obchod na Ekonomickej univerzite v Bratislave. Pôsobil ako ekonomický novinár, v rokoch 1999 – 2002 bol poradcom podpredsedu vlády pre ekonomiku. Dvakrát bol štátnym tajomníkom na ministerstve financií – počas druhej vlády Mikuláša Dzurindu (2002 – 2006) a vo vláde premiérky Ivety Radičovej (2010 – 2012). V medziobdobí pracoval pre dodávateľa energií, spoločnosť MAGNA E.A.

Článok vyšiel v prílohe TREND +Energetika, ktorá je prílohou aktuálneho vydania TRENDU 39/2012.

Tlačený TREND na webe, kniha ako darček a ďalšie: Deväť dôvodov, prečo si predplatiť časopis TREND.

Partner projektu