Malé mestečko Srebrenica, ležiace na východe Bosny a Hercegoviny, sa stalo novodobým mementom. Počas ozbrojeného konfliktu v Bosne a Hercegovine došlo v tomto meste a jeho okolí pred 25 rokmi - od 11. do 16. júla 1995 - k najhoršiemu krviprelievaniu na európskej pôde od druhej svetovej vojny, ktoré Medzinárodný tribunál pre zločiny v bývalej Juhoslávii označil za genocídu.
Keď sa na začiatku 90. rokov rozpadol mnohonárodnostný juhoslovanský štátny zväzok, rozhorela sa občianska vojna. V srebrenickej enkláve, ktorú vyhlásila v roku 1993 Bezpečnostná rada OSN za bezpečnú zónu, žilo počas vojny v bývalej Juhoslávii viac ako 40 000 Moslimov, z nich tvorili polovicu utečenci z okolitých obcí.
Predzvesťou toho, že sa schyľuje k obrovskej tragédii, boli slová vtedajšieho prezidenta Republiky Srbskej Radovana Karadžiča: „Budú sa brodiť po kolená v krvi," sľuboval Srebrenici. Obyvateľov enklávy chránili slabo vyzbrojení holandskí vojaci mierových síl OSN. Dňa 11. júla 1995 dobyli Srebrenicu bosnianski Srbi, ktorým velil generál Ratko Mladič, a rozpútali tam peklo na zemi.
Francúzsky súd odobril vydanie podozrivého z genocídy v Rwande pred súd OSN
Srbi oddelili ženy a deti od chlapcov a mužov. Približne 23 000 žien, detí a starcov odviezli autobusmi na moslimské územie, pričom boli vystavení násiliu vrátane vrážd a znásilnení. Mužov nemilosrdne likvidovali - ich telá zahrabávali do jám a zahrnuli buldozérmi. O život prišlo viac ako 8000 bosnianskych Moslimov - nikto však dodnes nevie určiť presný počet obetí tejto masakry. Číslo masových hrobov sa odhaduje na osemdesiat.
Medzinárodný trestný tribunál pre zločiny v bývalej Juhoslávii (ICTY) v Haagu vznikol v roku 1993. Najhľadanejšieho balkánskeho vojnového zločinca Ratka Mladiča, prezývaného „mäsiar z Bosny", zodpovedného za viac ako 8000 obetí v Srebrenici a za ostreľovanie Sarajeva, sa podarilo chytiť až v máji 2011 na základe anonymného udania.
Neskrýval sa tak ako bosnianskosrbský prezident Radovan Karadžič - tomu sa darilo unikať spravodlivosti 12 rokov na jednom z belehradských sídlisk v prestrojení za vlasatého a bradatého ľudového liečiteľa Dragana Dabiča.
Opäť sa šírila stará dezinformácia o tom, že Rómovia majú lieky zadarmo
Nezamaskovaného Ratka Mladiča chytila srbská tajná služba v dedinke Lazarevo na severovýchode Srbska chudobného bez podpory a ochrany. Skrýval sa v dome svojho bratranca pod falošným menom Milorad Komadič.
Ratko Mladič, ktorý napísal jeden z najhroznejších a najkrvavejších príbehov vojny na Balkáne, bol odsúdený haagskym tribunálom v roku 2017 na doživotie za genocídu, vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti.
V januári 2009 vyhlásil Európsky parlament 11. júl za Európsky deň spomienky na obete tejto genocídy. „Srebrenica je synonymom genocídy, ku ktorej nikdy nemalo dôjsť, a totálneho zlyhania medzinárodného spoločenstva, za ktoré sa dodnes hanbíme," povedal bývalý predseda Európskeho parlamentu Martin Schulz.
