Rieka Rýn bola po stáročia spoľahlivou prepravnou trasou, na ktorej brehoch rástli najväčší priemyselní giganti Európy. V dôsledku klimatických zmien je však v ohrození, pričom nemecká vláda nedokáže s novou situáciou držať krok, píše Bloomberg.
Voda rok čo rok klesá na úroveň, ktorá bráni lodnej doprave na najdôležitejšej obchodnej ceste v Európe. Priemysel preto musí konať. Spoločnosť BASF presmeruje svoju logistiku na železničnú a cestnú dopravu. Výrobca plastov Covestro má pohotovostné plány, ktoré zahŕňajú presun časti výroby do Belgicka. Aj prevádzkovatelia lodnej dopravy začali s prestavbou svojej flotily, aby mali plavidlá schopné brázdiť plytkú vodu.
Po zničujúcich horúčavách, ktoré toto leto spaľujú južnú Európu, dosiahla rieka Kaub západne od Frankfurtu úroveň, keď niektoré lode dokážu uniesť len približne polovicu normálneho nákladu. „To, čo dnes zažívame ako výnimku, sa v budúcnosti stane normou,“ povedal riaditeľ nemeckého Federálneho inštitútu pre inžinierstvo a výskum vodných ciest Christoph Heinzelmann. „S tým sa objavia ďalšie obmedzenia,“ dodal. Podľa riaditeľa švajčiarskych prístavov na Rýne Floriana Röthlingshöfera pokles hladiny o desať centimetrov znamená, že na jednej lodi možno prepraviť asi o 100 ton nákladu menej.
Rýnska flotila pozostáva z 8 900 lodí, pričom ich prispôsobenie plytkej vode by mohlo stáť približne 90 miliárd eur. A to je len časť nákladov na udržanie toku. Vláda plánuje aj zmeny na rieke, no to sa uskutočňuje pomaly. Na iniciatíve sa pracuje už roky. V rámci toho sa vytvárajú systémy včasného varovania a bagrovanie zložitého 50-kilometrového úseku, ktorý vedie od barokového paláca Biebrich neďaleko Mainzu až po Kaub a legendárne útesy Lorelei. Projekt bude podľa odhadov nemeckej vlády stáť 180 miliónov eur.
Administratíva kancelára Olafa Scholza sa po minuloročnom suchu snažila urýchliť svoje úsilie, ale to sa teraz zastavilo v dôsledku vnútorných politických bojov a byrokracii.
Priemyselná produkcia sa znížila
Rýn sa hadí od švajčiarskych Álp cez priemyselné srdce Nemecka a potom sa v holandskom prístave Rotterdam vlieva do Severného mora. Ročne prepraví viac ako desať percent švajčiarskeho obchodu a približne dve tony na jedného nemeckého obyvateľa. To je teraz ohrozené.
V roku 2018 dosiahol Rýn historické minimá a doprava na rieke sa takmer zastavila. Nemecká priemyselná výroba sa znížila o päť miliárd eur. Rieka je do značnej miery nenahraditeľná pre firmy ako BASF v Ludwigshafene. Najväčšia chemická továreň na svete, ktorá zaberá desať kilometrov štvorcových pozdĺž rieky, nakladá a vykladá približne 15 člnov denne, čo predstavuje približne 40 percent jej prepravného objemu. BASF používa systém včasného varovania, ktorý predpovedá problémy šesť týždňov vopred. Stále viac sa snaží presunúť svoju dopravu na železnicu.
Nemecko sľúbilo, že zvýši podporu pre vnútrozemskú nákladnú lodnú a železničnú dopravu. Podľa dlhodobého plánu vlády sa do roku 2030 očakáva investícia 270 miliárd eur do dopravnej infraštruktúry – takmer polovica je vyčlenená na cesty, no len menej ako desať percent na vodné cesty.
Na rozdiel od pomalého prístupu Nemecka Švajčiarsko už vykonalo bagrovanie, aby uľahčilo prístup do svojich prístavov na Rýne. Plán bol zakotvený v správe o klíme z roku 2014 a projekt dokončili vo februári 2019.
Aj keď Scholzova koalícia tvrdí, že chce prevziať vedúcu úlohu v klimatickej politike, podľa profesorky ekonómie Nemeckého inštitútu pre ekonomický výskum v Berlíne Claudie Kemfertovej sa jej to nedarí dostatočne rýchlo. „V tejto chvíli žiadny štát nekoná s potrebnou naliehavosťou – žiaľ, ani Nemecko,“ povedala.